Naozaj! Po 10 rokoch žena skutočne "zabudne" určité veci. Ale iné veci sa v nej rozvinú, zintenzívnia a prehĺbia. Priznám sa, že som sa veľmi tešila na druhé bábätko, ale až tak dramaticky som neprežívala každý detail, ako to zvykneme robiť, keď je to naozaj prvý krát. Toto tehotenstvo bolo v podstate ukážkové. Dieťa v brušku krásne rástlo, presné hodnoty aj "tabuľkové" rozmery. Žiadna cukrovka, trošku nevoľnosti, ale inak super.

Doma sme sa dohodli, že budem rodiť v štátnej pôrodnici blízko nášho domu, aj keď vždy a stále žena zvažuje, či je to to správne. Zvážili sme teda všetky možnosti a ja som sa len tak medzi rečou opýtala, "či by sme nemohli porodiť vedľa, u susedov." Pcha! Môj muž nechcel dieťa narodené inde ako na Slovensku. Tak teda nič! Veď u nás to nemôže byť až tak zlé, pôjdeme si to pozrieť a uvidíme. Pri návšteve nemocnice som sa informovala na všetky pre mňa dôležité detaily, ako je výber polohy, prítomnosť partnera, priebeh, podpora, alternatívne metódy a pozreli sme sa, ako vyzerá pôrodná sála. Och, som smutná. Nepovažujem sa za dámičku a som normálna zrelá žena, ktorá má samozrejme rada určitú úroveň, ale prečo najznámejšia, pomaly najväčšia nemocnica na celom Slovensku kam dochádzajú ľudia zo všetkých kútov sveta je v tak hroznom, úplne pôvodnom, neútulnom a neosobnom stave? Prežívala som mnoho pocitov a áno možno si poviete:  "môžem sa na to vykašlať! Veď porodí len to svoje dieťa a potom pôjde rýchlo domov." Je to len pár dní! Nedalo mi to a stále som nad tým rozmýšľala. Preto, že sa môj prvý syn narodil s obtočeným pupočníkom som váhala. Sú u nás nemocnice, ktoré sú možno krajšie a príjemnejšie, ale aj ktoré nemajú dôležité prístroje, ak by sa niečo pokazilo, nemajú detskú JIS a dieťa Vám v rizikovej situácií vezmú a prevezú. Bez mamy. Úplne samé. A to boli moje vtedajšie pocity. 

Chcem to prežiť inak!

Kľúčové bolo pre mňa stretnutie s Mirkou, zakladateľkou Hypnopôrodu, ktoré mi zmenilo život. Po celý čas ma nenechala a chcela, aby som porodila inak a inde. Mimo Bratislavy, mimo Slovenska. Každopádne poslúchla som jej rady, prešla som úžasným školením a potom som konzultovala svoje rozhodnutie s dulou, ktorá chodí k pôrodom na Slovensku, aj mimo neho. Hneď na druhý deň sme sadli do auta a išli sme teda za hranice. Pozrieť sa a popýtať, ako to u nich prebieha. A hneď bolo rozhodnuté. Prečo? 

Trpezlivosť & úcta

Po hodinovej súkromnej prehliadke celých priestorov pôrodnice, voňavých, nie nemocničných a dezinfekčných pachov, čistých, tichých a útulných, s otvorenými a jasnými odpoveďami na všetky otázky príjemnou, priateľskou a trpezlivou hebamme Jankou, ktorú sme prepadli v tom okamihu (bez ohlásenia, len tak na blind) keď prijímala rodiacu mamičku. Ako si danú maminku prijala a pripravila, všetko nám dopodrobna ukázala a to  bez akýchkoľvek výčitiek alebo nervozity. Áno je rozhodnuté, toto je miesto, kde privediem svoje dieťa na svet. 

Je to tu!

Do pôrodu som mala cca 2 týždne a to je ideálny čas na ohlásenie sa v danej nemocnici. Mali sme čas na dve predpôrodné kontroly už tu priamo, ktoré boli vždy v príjemnom, profesionálnom a láskavom duchu bez naháňania, tlaku a pocitu obťažovania tamojšieho personálu. Presne 5.ty deň po termíne som sa v noci okolo 2:30 zobudila na prichádzajúce sťahy a keď som cítila, že sa v pomalých a miernych intervaloch opakujú, som vstala. Pokojná a vyrovnaná som nachystala mladšiemu synovi raňajky a dohodla mu odvoz do školy. Bolo asi niečo po štvrtej v noci. Keďže môj prvý pôrod trval od vyvolávačky po samotný pôrod cca 3,5 hodiny, hneď na to sme sa s mužom nachystali a vyrazili za hranice. 

Príjem na pôrod

Prijala nás hebamme Eva asi okolo 5:15 ráno, ktorej sa onedlho mala končiť nočná služba. Spravila potrebné vstupné vyšetrenia bez klystíru, ihiel a použitia sily s milým, vtipným prístupom a veselými komentármi. Ako prvé mi ukázala jedálny lístok, nech si vyberiem raňajky, obedy a večere na najbližšie dni. Opýtala sa, dokedy plánujeme ostať (ako na hoteli) a keď boli papierovačky za nami, prešli sme do samostatnej izby.

Som tu správne?

Izba, kde ste od prijatia až po pôrod bola príjemná a so závesmi, manželskou posteľou, rôznymi vankúšmi, šulcami, loptou, pomôckami na uvoľnenie, rádiom a relaxačnou hudbou, veľkou vaňou oddelenou závesom, aromalampou, dvomi kresielkami a stolíkom. A mojou, áno mojou vlastnou posteľou, na ktorej budem od pôrodu až po koniec pobytu a s damaškovými mäkkými návliečkami a žiadnym prekladaním! A v tom vošla moja Janka. Hebamme Janka, o ktorej som už vyššie písala a ktorá s láskou už prvý deň ukázala ten správny prístup, ktorý by si zaslúžila každá rodiaca mamina. Mimochodom, Janka je bývala sestrička z pôrodnice v Bratislave, ale už 30 rokov robí tam vedľa, u našich susedov. Prečo asi? 

Rešpekt, opora, ticho & intimita 

Veselá a výborne naladená. Spoznala nás, zaujímala sa o nás ako sa cítime a či je všetko v poriadku. Hneď si s nami potykala a to musím povedať, že mi mohla byť maminou. Vlastne mi aj v ten deň bola maminou a veľkou, rešpektujúcou oporou. Porozprávali sme sa ako to bude prebiehať, čo všetko máme k dispozícií, že budeme mať súkromie a že nám o chvíľku donesie raňajky. Prosím? Raňajky? "Áno raňajky, veď musíš mať silu! Ako chceš porodiť?" V zapätí sa otočila sa na môjho muža: "A tebe? Dáš si k tomu kávu alebo čaj?" Pokračovať snáď nemusím, ale vysvetlila mi, že naše užasne telo je tak múdre, že sa pred samotným pôrodom samo vyprázdni. Buď vrchom alebo spodom. Žiadny klystír. Ešte podotknem, že môj muž nedostal žiadny ochranný mundúr, žiadnu ochrannú čapicu ani návleky. Na dverách tejto izby bola od začiatku tabuľka s nápisom: "Prosíme o ticho, v tejto izbe práve prebieha pôrod."

Jedlo a pitie? To sa mi snáď asi zdá!

A prišli raňajky. Croissant, moje kakao, káva, čaj, rožky, rôzne nátierky a syry. Mňam! Sťahy prichádzali a odchádzali, voľne som sa pohybovala, pozvoľna dýchala, uvoľňovala sa, počúvala moje telo, hudba hrala a všade voňala esencia. Boli sme sami v súkromí, rozprávali sme sa, dýchali, počúvali hudbu a z času na čas zaklopala na dvere jedna a tá istá Janka. "Ako sa cítim", "čo potrebujem", "či je všetko v poriadku" a občas na chvíľku zapla monitor v stoji, aby zistila ozvy a reakcie bábätka. Všetko bolo v absolútnom pokoji a láskavo. 

Prechádzka ružovým sadom

Okolo 10-tej mi sama od seba praskla plodová voda. Stála som, vlastne od začiatku som iba stála a chodila. Položila podo mňa mäkulinký uterák maslovej farby a to priamo na zem: "postav sa na to, nech nie si v mokrom. Voda môže ešte dotekať." Bože, kde som to? Následne som sa vypýtala do vane, bola som už na 7 centimetrov otvorená a bála som sa, že by som pôrod do vody nestihla. Janka ešte raz predo mnou prestriekala a pripravila vaňu, skontrolovala teplotu a tak som sa ponorila do kúpeľa. Cítila som sa báječne! Húpala som sa, vlnila, otáčala a nechala sa nadnášať. Až tak som s uvoľnila, že mi klesli sťahy (čo sa môže pri dlhšom pobyte v teplej vode udiať) a musela som ísť na nejakú chvíľku von. Do 12tej hodiny to bola pre mňa príjemná, naozaj príjemná "prechádzka" ružovým sadom, až mi po chvíľke Janka vraví: "Barborečka, ale potrebujem silnejšie kontrakcie, aby si porodila, takto to nepôjde:)!" Ja som mala dobré sťahy, ale to všetko so mnou urobila tá úžasná Mirkina príprava! 

Vaňa, homeopatikum a lekár za dverami

Nebolo však treba dlho čakať. Janka nestihla ani dopovedať a potrebná sila sťahov sa dostavila. A to bol ten signál, že ideme do finále. Vlastne vždy, keď sa to tak náhle zmení, až máte pocit takej živočíšnej energie a sily, prichádza ten finálny okamih. Janka mi oznámila, že ide naznačiť lekárovi, aby bol v prípade potreby na blízku. Potom ma vyzvala, že môžem ísť skúsiť na posteľ, či by to nešlo, tak som to aj skúsila, ale moja túžba bola porodiť vo vytúženej vani. A asi som to tak vnútorne naozaj chcela, lebo sa mi to v tej posteli vôbec nepozdávalo a nemala som ani chuť ani potrebu tlačiť. Tak mi Janka po mojej otázke, "či môžem ísť porodiť do vane", opäť očistila a naplnila vaňu, do ktorej som sa presunula. Žiadny stres, žiadny tlak, žiadne ohŕňanie nosom. Medzi tým sa ma opýtala, či si prosím homeopatikum na druhú pôrodnú dobu, aby to všetko lepšie išlo a to som vtedy skoro odpadla. Homeopatikum v pôrodnici? No dávaj ho sem:)

Záujem, radosť & úcta 

Muž na jednej strane vane, Janka na druhej a ideme tlačiť. Prvé zatlačenie a mysľou mi prebehlo, preboha čo za melón to tlačím. Druhé zatlačenie a Janka vraví: "Barbori, más vlasaté bábätko, už vidím vlásky!" Tretie zatlačenie: "Jéj, Barbori chyť si, chyť si dole, ucítiš hlavičku!" Môj muž na to: "áno, vidím husté vlásky". Ďalšie zatlačenie: "áno, áno výborne, poď, už to bude, kľudne si skús, ucítiš, že už ide." Pamätám si ako by to bolo dnes, cítiť tie vlásky pod prstami. Janka ma v podrepe pri vani podporovala a vravela ako to ide, bolo vidieť radosť v jej očiach, záujem a úctu. Na ďalšie zatlačenie prišlo lup a hlavička sa vystrčila. Janka trošku poasistovala pri rotácii ramienok, nasledovali ešte dve zatlačenia a moje dieťa bolo vonku. Ja som to zvládla!

Láskavá opatera

Privinula som si moje hlučne dieťatko na hruď a bola som naozaj šťastná. Som šťastná mama s krásnym pôrodným zážitkom. Dieťa na mne prikryli a kým pupočník tepal, ktorý Janka pravidelne kontrolovala, ja som spokojne oddychovala v chladnúcej vani. Prvý krát sa vo dverách objavil niekto iný ako Janka a to bola pani doktorka pediatrička. Keď konečne pupočník úplne dotepal, Janka ešte skontrolovala, či je to naozaj v poriadku a vraví: "Skús, cítiš? Už netepe, už sa vyprázdnil". Zasvorkovala a podala mužovi nožničky, nech si to tato sám prestrihne. Nožničky aj s prvým odtlačok nožičky bábätka s certifikátom nám hneď dali do darčekovej škatuľky. 

Spolupráca a komunikácia

Keďže som sa začala drkotať a dostala som jemnú zimnicu, sa ma Janka opýtala, či by mohli na malú chvíľku zobrať dieťatko a usušiť ho, aby som sa mohla aj ja presunúť do postele. Až teraz ma prišla skontrolovať pani doktorka, či som tam dole v poriadku a až na jeden malý a jeden väčší steh som bola tip top. Muž s doktorkou a bábätkom odišli vedľa, kde sa mohlo natáčať, fotiť, bolo tam teplo a príjemne. Dieťatko láskyplne skontrolovali pod ohrevnou lampou, po chvíľke sa všetci vrátili a odvtedy sa môj malý odo mňa nepohol. Bolo presne 13:17 a do 19.00 hodiny, kým Janke neskončila služba, nechali nás novú rodinku po celú dobu v tejto pôrodnej izbe, v pokoji, tichu, intimite, aby sme sa mohli spoznávať, objímať a milovať. Všetci spolu. Iba dodám, dieťatko nemalo žiadnu žltačku, ja som nemala žiadnu horúčku ani zimnicu, ranka sa hojila týždeň, ale okrem toho, že som videla šnúročku zo štichu, som o nej ani nevedela. 

Návštevy v pohodlí a jedlo k dispozícií

Počas celého dňa môžu maminky prijímať návštevy, otecko môže dôjsť kedykoľvek a ostať koľkokoľvek. Priamo na oddelení je návštevná miestnosť s kreslami, stolíkmi a kuchynkou, ktorá je všetkým k dispozícii. Všetkým, naozaj všetkým aj návštevám, naplnená potravinami, ktoré sa počas dňa neminuli a maminy ich nezjedli. Jogurty, jabĺčka, pečivo, nátierky, syry, maslo, džemy... Pripravené sirupy, čaje aj káva. Ak ste v poriadku a cítite sa naozaj o.k., odísť môžete aj v deň pôrodu, volá sa to ambulantný pôrod. Alebo aj deň potom, poprípade ostať toľko, koľko cítite a potrebujete. Samozrejme pôrod a pobyt sa platí pokiaľ nepracujete alebo nebývate v tomto štáte a nemáte ich poisteneckú kartu. Avšak takýto zahraničný pôrod je na Slovensku následne rodičom z časti preplatený, v závislosti na podmienkach Vašej poisťovne a úkonov, ktoré ste uhrádzali, čo si však treba vždy dopredu s danou poisťovňou prekonzultovať.

Ďakujem mojej Mirke, že mi nedovolila porodiť tam, kde som najskôr zvažovala. Ďakujem aj mojej známej Kristíne, ktorá ma správne nasmerovala a moje cesty sa krásne nasmerovali a prepojili tak, ako to malo byť. Ďakujem za obrovskú podporu, vďaka ktorej som začala veriť v moje úžasné a schopné telo, a vďaka čomu môžem tieto pocity, skúsenosti a informácie zase ja na oplátku šíriť ďalej. A to ide len vtedy, ak to naozaj prežijete na vlastnej koži. 

S láskou, Baška