Sofii a jej cesta...

31.07.2024

Tento príbeh je aj pre mňa samotnú veľmi inšpiratívny, pretože sa spolu s Vami a Vašimi príbehmi taktiež posúvam, učím dôvere, poznávam, objavujem a stále, stále nedokážem vypadnúť z úžasu, čo sa v nás ženách skrýva, ako úžasne naše telo funguje, aké sme silné, odolné, ako dokážeme ísť za svojim cieľom a ako ho ľavou zadnou (nehovorím, že bez práce a bez námahy) dokážeme dosiahnuť... Inšpirujte sa dámy, pretože Vy ste pre mňa obrovská inšpirácia a dodávate aj mne neuveriteľnú odvahu, pokoru a satisfakciu. Ďakujem, že môžem...

Príbeh pre Vás napísala Ria a toto sú jej riadky...:)

"Sofička ide cez pipičku"

Áno! Presne tak chcem, aby sa tento príbeh volal, pretože moja mantra "Sofička čaká ťa Pipička" mnou rezonovala od úplného začiatku pôrodu, až do poslednej fázy vypudzovania, kedy mi moja maminka - tá najlepšia sprevádzajúca osoba pri pôrode, ktorú som si mohla vybrať, podala ruku a so slzami v očiach povedala : "Ja som v tvojej Pipičke uvidela Sofičkinu hlavu s kučeravými vlasmi! Láska už sme blízko, poď! Sofička už ide cez Pipičku!".

Vráťme sa ale úplne na začiatok a k pôrodu cisarákom

V úvode môjho príbehu by som chcela povedať všetkým ženám, že ak Vám ktokoľvek, akýkoľvek lekár, či iný chirurg alebo odborník v medicíne, ale i mimo nej v živote povedal, že Vy s Vašim zdravotným stavom nikdy nebudete môcť rodiť dieťa prirodzenou cestou … neverte mu! Som živým príkladom a dôkazom toho, že sa to dá.

Štyri mesiace pred otehotnením som podstúpila operáciu kvôli problémom s hemoroidmi. Vnútorne som ich mala nejakých 7 veľmi veľkých, ktoré bolo treba odstrániť operačne a 5 malých, ktoré mi naďalej ostali v tele a čakali sme, čo sa s nimi bude diať. Či sa budú zväčšovať a budem potrebovať ďalší chirurgický zákrok alebo sa vstrebú. Od detstva ma trápili problémy so stolicou, trávením a vyústilo to až sem, kedy som krvácala z konečníka.

Keď som ostala tehotná - bolo to jasné! "Ty jedine cisárskym, kamoška." Toto som počúvala vždy a všade, avšak ešte som nemala tak silne vyvinutý materský inštinkt, ktorý dnes už viem a silno cítim, a potvrdil mi, že je ako GPS a vždy nás navedie správne, ale mu musíme začať dôverovať. A tak som ešte celá neskúsená tejto vete uverila a prijala, že najlepšie pre mňa bude, ak sa rodiť ani nebudem snažiť a nechám si bábätko zo mňa jednoducho "bezbolestne" vybrať. Bez skúseností som si vtedy ešte myslela, že cisársky funguje bezbolestne a až na oddelení šestonedelia po mojom "najkrajšom zážitku svojho života", ľahkom a rýchlom prirodzenom pôrode; som pochopila, že prirodzený pôrod je TEN bezbolestný, pretože som to na tom oddelení potom videla.... No ale zabudnime už na túto možnosť bezdôvodne ísť rodiť cisárskym, pretože sa s vami chcem podeliť o najúžasnejší zážitok môjho života. Najúžasnejší bol vďaka mojej úžasnej dcérke, mne a mojej sprevádzajúcej osoby… !ale najmä vďaka BASHKE! To ona mi s láskou odovzdala celé know-how, ktoré by mala žena pred tým, ako ide rodiť vedieť. Keď raz budem prezidentka zemegule:) tak pamätajte, že bude platiť také pravidlo, že každá tehotná žena by mala chodiť na jej predpôrodnú prípravu, aby sme zabezpečili mier na tejto zemi! Myslím to úplne vážne!

Takto som cestovala k Baške na prípravu, bolo mi jedno ako ďaleko to bude...

Tvrdenia lekárov a neustále strašenie...

Späť k téme. Môj gynekológ mi stále tvrdil, že som riziková, vraj mám krátky krčok a pri namáhaní (makala som denne 12-15 hodín na nohách) môžem potratiť a že by som mala viac ležať (resp. IBA ležať) a oddychovať. A tak som ho na 2-3 dni poslúchla a od samej nudy som si scrollovala Instagram a tu mi vyskočil profil @tehotenstvo_porod_materstvo, kedy so mnou Barborkina energia a jej videá neuveriteľne zarezonovala a povedala som si áno! Toto je moja cesta. Poďme to skúsiť inak. Čo môžem stratiť?

Nakontaktovala som ju a už počas prvej 45 minútovej online konzultácie, ktorú mi mimochodom profesionálna psychologička dala úplne zadarmo, (presne takáto je Baška = lojálna a úžasná) som mala nesmierne príjemné mravenčenie v hlave a moje bábätko mi dávalo signály : "áno mama, toto je cesta! Ona ťa navedie správne a tou cestou, ktorou chcem ísť, aj keď všetci vravia, aké je to všetko nebezpečné". Takto som totiž komunikovala so svojim bábom od úplného začiatku tehotenstva a pomohlo mi to v mnohom, no nesmierne i v pôrodnom procese. S Baškou sme si teda dohodli individuálnu prípravu a zo začiatku sa veľmi smiala, pretože som chcela absolvovať úplne všetky kurzy, ktoré ponúka, len aby som bola 100% pripravená! Začali sme s individuálnou prípravou, pretože to bolo presne to, čo som potrebovala a ako prvé sme sa dohodli, že mi Baška namieša nejaké bylinky na tie hemoroidy, aby sa mi všetko upokojilo, zacelilo a posilnilo. Už po prvých dňoch som cítila neuveriteľný rozdiel a po pár týždňoch som už o nich nevedela... "Baška, oni tam nie sú!"

Po našom prvom module individuálnej prípravy som sa cítila tak energeticky nabitá a psychicky posilnená veriť vlastnej intuícii, svojmu telu, zdraviu, signálom tela a všetky informácie, ktoré som získala, boli a sú okrem iného aj potvrdené výskumami, vedeckým pozorovaním, skúsenosťami mnohých odborníkov, ale hlavne skúsenosťami žien, ktorých príbehy a videá sme tiež veľa preberali a pozerali, čo ma zase len viac a viac utvrdilo v dokonalosť môjho tela.

A v tomto mojom novom nastavení, som lekárov a ich strašné predpovede prestala počúvať. Pracovala som, cvičila som, zdravo som papala a prežila som najkrajšie tehotenstvo svojho života. A to i napriek tomu, že bolo sprevádzané vracaním a inými občasnými nevoľnosťami. Keďže ja som bytosť energia sama o sebe, čo som preukázala tým, že som 3 dni pred pôrodom vysielala naživo (tomu sa venujem) a 2 týždne pred pôrodom som mala silový tréning v posilke, ktorý som praktizovala mimochodom celé tehotenstvo, ktoré môžete vidieť na tomto videu.

Takto vyzerala pravidelná profesnionálna príprava, programovanie, NLP a neskutočné informácie a príbehy...

A ako prebiehal môj pôrod?

Pôrod Sofičky, ktorá išla cez Pipičku trval dokopy 42 hodín od odtečenia plodovej vody. Nezľaknite sa, bolo to najkrajších a najzaujímavejších 42 hodín môjho života. Baška ma učila, "že je jedno koľko pôrod bude trvať, pokiaľ si ho urobím pekný, jemný a pokojný..." A tak som si ho aj urobila!

Popíšem Vám môj príbeh cez časové hranice, kedy som sa ako cítila a verte mi, že keby všetky ženy rodili svoje dieťatko tak, ako som to najmä vďaka Baške, urobila ja, tak by bol mier na tejto zemi! V nedeľu 7.7.2024 0:00 mi odtiekla plodová voda, doma vedľa gauča v obývačke, kde som si pohodlne chillovala, ako každý večer môjho tehotenstva. Prišiel prvotný šok a veľmi som sa zľakla, keďže plánovaný termín pôrodu bol až 22.7.24 (avšak ja som intuitívne tušila, že to príde skôr) a inštinkt opäť nesklamal. Musela som to spracovať a prijať, že pôrod je už tu a afirmácia: "Som úplne uvoľnená a otvorená pôrodnému procesu" ma hodila naspäť do pohody. Na záchode zo mňa ešte niečo vytieklo, nemalo to žiadnu farbu ani zápach, takže ja som bola úplne v pokoji a bez potreby ísť do nemocnice ako je u väčšiny žien zvykom, utekať zo seba čo najskôr urobiť pacientku. (Všetko, čo sa môže udiať a deje počas pôrodu som mala z prípravy v malíčku, ako aj čo robiť, preto som vedela, čo robiť a ako sa správať).

Cítila som sa uvoľnená a veľmi mi pomáhala moja mamča, ktorá bola po celý čas so mnou. Presunula som sa do postele, kde som s miernymi začínajúcimi poslíčkami a kontrakciami oddychovala s meditáciami od Bašky ešte asi tak 2-3 hodinky. Následne som používala fitloptu a polohu na štyroch, kedy som robila krúživé pohyby panvou, ktoré ma veľmi uvoľňovali a celý proces bol veľmi prirodzený, bezbolestný a ľahký. Jediné, čo ma vlastne bolelo a dojímalo najviac bolo to, že ja už nebudem tehotná, stratím bruško a už nebudeme 2 telá v jednom. A tak som pomaličky spracovávala tento fakt, púšťala ho a maximálne sa snažila uvoľniť. Keby môžem dať radu všetkým vedomým rodiacim ženám, odporučila by som práve v tejto fáze spraviť si vaginálnu náparku. Ja som na ňu žiaľ zabudla, keďže viacerí lekári a PA vám budú tvrdiť, že to smiete používať až od 38. tt. Keby môžem vrátiť čas, robím si tie bylinné náparky v pôrodnom procese stále a tým by sa mi ľahšie uvoľňoval krčok, takže snáď nabudúce a snáď znovu nezabudnem:)

Takéto jemné morské vlny som cítila až do konca nasledujúceho dňa, bolo to v podstate veľmi príjemné a nemôžem povedať, že by som v tomto procese cítila bolesť. Avšak večer 7.7.24 o 20:30 prišiel zlom a prestala som cítiť bábätko. Prestala som mať akúkoľvek činnosť, išlo o tzv. hluché obdobie, ktoré je úplne prirodzené v pôrodnom procese, avšak s mojou mamičkou sme sa zľakli, či je Sofička, ktorá sa chystá prísť cez Pipičku v poriadku. A tak sme sa po telefonickom rozhovore s Baši rozhodli ísť skontrolovať bejby do pôrodnice, s názorom, že aspoň si to tam omrkneme a v prípade, že bude všetko v poriadku a by ma tam nasilu chceli nechať ležať, podpíšeme reverz. Za žiadnych okolností som nemala v pláne zostávať v nemocnici a chcela som tam byť čo najkratšie, keďže som si vedomá úplne zbytočných zásahov, ktoré majú v obľube nevedomým ženám robiť a následne ich tým len úplne zlikvidovať.

Celý pôrod som si užívala...

Vedela som, čo môže nasledovať ak im poviem, že mi pred 20 hodinami odtiekla plodová voda a že ma začnú pchať antibiotikami, tak som sa zahrala na nevedomú prvorodičku a len čakala na info, že moja Sofi je v úplnom poriadku. V nemocnici ma PA hodila na pásy, natočili 20 minútový film, kde mi potvrdili, že Sofi je v úplnom poriadku a žiadny lekár ma ani nevyšetroval vaginálne. Nikto nezistil, že mi voda odtiekla a poslali ma domov s 3 komunistickými vložkami a do fľaštičky mi dali Temesvaryho roztok na zistenie odtečenej plodovej vody. Po príchode domov na mňa prišiel hlad, ale zjedla som toho veľmi málo. Ešte som sa zabudla zmieniť o tom, že počas celých 24 hodín som sa úplne čistila, či už to bolo zvracanie alebo hnačka a chuť na jedlo bola minimálna. Vedela som, že s istotou rodím, pretože telo nemôže robiť 2 činnosti naraz, aj tráviť jedlo, aj rodiť a to všetko ma naučila najlepšia psychologička a pôrodná dula Bashi.

Príbeh pokračuje...

No dobre a preskočme už na tú jazdu, kedy to začínalo byť dobrodružstvo. Na druhý deň ráno 9:30 na mňa prišiel stav, "musím ísť do nemocnice, pokročili sme, cítim, že je čas!" Zavolala som mamine, ktorá prišla z práce po mňa. Po ceste autom som veľmi plakala, neverila som, že sa to už deje a nejako ma vnútorne bolelo stratiť bruško a nežiť už viac dokonalé tehotenstvo. Keď som kráčala dole schodmi z domu, uvedomovala som si, že naposledy kráčame spolu v jednom tele a keď najbližšie pôjdem po týchto schodoch, svoju Sofi už budem mať v náručí. Presne tak to aj bolo. Z nemocnice sme sa vrátili už dve a aj to až o 6 dní na to...

Príjem v nemocnici bol 10:36. Vošla som s malou dušičkou dovnútra, no s úsmevom na perách a pôrodným plánom v ruke. Každý sa mi čudoval, že "ako môžem tvrdiť, že rodím, keď som úplne pokojná a usmievam sa". Službu mala moja dohodnutá lekárka k pôrodu, ktorá ma aj veľmi jemne a nežne vaginálne vyšetrila, za čo som bola nesmierne rada, lebo som vedela, že mi nič zbytočne nenaruší. Otvorená na 4 prsty. Reverz som nemala chuť podpisovať, keďže bol práve voľný jediný samostatný pôrodný box, ktorý majú v danej nemocnici k dispozícii. Bola to jedna z mojich vizualizácii, rodiť práve tam. Tak isto bola prítomná moja dohodnutá lekárka v službe, ktorá povedala, že príde k pôrodu a mala som záujem aj o nadštandardnú izbu, ktorá bola v tom čase tak isto voľná. Cítila som, že sme v správny čas, na správnom mieste.

Kým mi natočili pásy, musela som ležať v kontrakciách a striedal sa okolo mňa personál rôzneho druhu, ktorý nás s mojou Sofi chodili obkukávať. Bola som v šoku, že tie úvodné papierovačky trvali tak neskutočne dlho, že som sa zatiaľ stihla otvoriť až na 6 prstov. Až hodinu a pól ma prijímali, kým som sa dostala na pôrodný box a zatiaľ so mnou mamča vo vyšetrovni byť nemohla. Ale za to, každý zdravotník za mnou chodil, že "wow ako to úžasne na prvorodičku zvládate". Za ďalšiu hodinu a pol som sa otvorila na ďalšie 2-3 prsty. Bolo to dosť cool. Na pôrodnom boxe mi však začalo fungovať nesmierne rácio, čo pôrodný proces veľmi potláča, pretože som chcela mať pod kontrolou to, aby zo mňa neurobil zdravotnícky personál pacientku a nerobili mi veci, ktoré nechcem a nepotrebujem. Ten strach z personálu mi úplne spomalil pôrodný proces a na 8 a pol prsta som bola otvorená ďalšie 4 hodiny a nikam sme sa nehýbali. Počula som ako si šuškajú: ".. ehm, nie ona je premotivovaná? videla si jej pôrodný plán? Nie preboha, idem si ho ešte raz prečítať. To až fakt takýto extrém?" Všetko som to počula, vnímala a zabraňovalo mi to ponárať sa do seba a Sofičky, ktorá sa už už chystala vyjsť cez Pipičku. Nedovolila som im napichnúť mi ani kanylu a skoro až do úplného konca pôrodu som rodila bez akéhokoľvek medikamentu. V pôrodnici. Chápete ? Podaril sa mi doslova Zázrak.

Na tomto videu môžete vidieť, ako sa prirodzene bez akýchkoľvek medikamentov a lekárskej pomoci, dajú zvládať pôrodné kontrakcie a týmto pozdravujem slávneho rapera Separa, ktorého som už v hlbokom pôrodnom procese počúvala...

Na prístrojoch už v rozbehnutom pôrodnom procese...

Ideme do finále...

"Len aby si vedel, už máš fanúšikov aj v prenatálnom období!" Sofia si Separa išla so mnou celé tehotenstvo a song "reťaze" mi pomáhal uvoľniť sa a s ľahkosťou pokračovať v otváraní. Ide len o to, aký koncert si z toho urobí rodiaca žena. Či sa nechá medikamentami rozbiť na šalát, doslova ako na koncerte alkoholom, alebo si ho užije silná, vedomá, triezva a prítomná v plnej sile! Nech sa páči, aj takto môže chutiť pôrod :

Na pôrodnom boxe...

PA, ktorá bola celý čas pri pôrode bola veľmi milá a opäť to vesmír mal načasované správne, keďže sme sa aj osobne poznali. Dovolila mi točiť pásy v stoji, ale to už bolo to pre mňa najväčšie utrpenie, keďže ten stroj s nami nespolupracoval a nevedeli si natočiť "pekný" film, takže to bolo pre mňa už ťažšie.

V pôrodnom boxe som mala k dispozícii vlastnú sprchu, 2 fit lopty, jednu do sprchy, druhú na von, záchod. Bolo to veľmi efektívne, sprcha mi pomáhala úplne sa uvoľňovať a na záchode som prežívala posledné 4 kontrakcie pred záverečným tlačením. Na tlačenie ma samozrejme capli na chrbát s nohami hore a ja som svoju Sofičku cez Pipičku rodila hore kopcom. Najhoršia poloha na svete už od roku 1996, no spolu so Sofii sme ju dali aj tak bravúrne.

Keď som bola asi na 9 a pól prsta otvorená, mali zavolať moju dohodnutú lekárku k pôrodu, no žiaľ tá bola odvolaná na akútny cisársky rez a ku mne príde vraj mladý doktor, ktorý je aktuálne v službe. No AMEN. Veľmi som sa zľakla a prvé čo mi napadlo... "do prdele, ten ma bude strihať hlava nehlava, či bude treba alebo nie…" následne popri mojej pravej strane prišla za mnou nejaká ďalšia žena v plášti a hovorí mi: "tu mi to podpíšte." Stačí Vám? Otvorená na 9,5 prsta, ležiaca na chrbte v pôrodnom procese a ja bum znová vyvedená z miery v tých bolestiach a pýtam sa "čo to mám podpísať?" Nemala som šancu prečítať obojstranne 3 plné A4 papierov a tak som jej tam tresla 3 autogramy a strašne som pritom už kričala od bolesti, lebo to bolo už fakt na konci...

Ja som vlastne až do záveru pôrodu vôbec neprežívala pôrod plne emočne a nevypla som stále mozog.. ale to len vďaka môjmu chybnému výberu, vôbec ísť rodiť do pôrodnice, ktorej proste nedôverujem... Asi 25 minút pred samotným pôrodom som už bola v takom tranze, že som im nakoniec pod nátlakom dovolila pichnúť oxytocín a infúziu na výživu. Verila som, že sme tak ďaleko v pôrodnom procese, že sa to k bábätku už nestihne dostať.

Prvé zatlačenie mi spôsobilo ten tzv. ohnivý kruh, o ktorom všetci vravia, že AUU. Pre mňa? Akože poviem to skutočne na rovinu a bez servítky na ústach, ako to ja mám rada, cítila som štípanie, ako keď som presexovala celú noc a ráno dávam ďalšie kolo:) Trochu ma to prebralo a vtedy mi lekár hovorí "s bolesťou skúste zatlačiť druhýkrát", vtedy to zabolelo a zacítila som hlavičku, ako sa posunula. Babi mojej dcéry ma chytila za ruku a hovorí, "vidím hlavičku, poď". Následne som sa silno nadýchla, vedela som, že ohnivý kruh je za nami, vidno a cítiť hlavičku, to sme už skutočne na konci. Zatlačila som a lekár kričí "STOP. Netlačte! Musíme počkať na bolesť" To boli 2 najdlhšie minúty čakania v mojom živote. Následne konečne hovorí… "MÔŽTE TLAČIŤ!"

Dala som do toho všetko a na 4. zatlačenie moja Sofička vyletela na jednu šupu cez Pipičku, ako keď sa spustíte tobogánom dole do bazéna a jediná práca, ktorú lekár urobil bolo, že ju chytal a bol celý obliaty plodovou vodou. Zdvihli ju nado mňa, ona ani raz nezaplakala, kopcovala zdravými ručičkami a nožičkami do strán a hneď už ležala na mojej hrudi prisatá na prsník. Takto končí tá nádherná časť môjho pôrodného príbehu, lebo na rozdiel od gynekológie, ktorá bola rešpektujúca a príjemná, bolo nastavenie personálu neonatologie v úplnom opozite a nechali nám až "12 minutový" bonding a malú odniesli do inkubátora, vraj je unavená a vyčerpaná...

Ale to si nechám na ďalší príbeh...

A ako som dopadla tam dole?

Ničotné nič! Bez poranenia, bez šitia, bez nástrihu... Vlastne celé to zakončím len tým, že môj pôrod bol bez vyvolania, liekov, oxytocínu, bez epidurálu, bez zásahov, injekcii a bolesti. To bol môj cieľ. Žiadna "umelá" pomoc, žiadne zásahy, prirodzená vaginálna cesta a bez poranení.

Úsmev mi od pôrodu nezmizol a ostala som posilnená, odolná, v plnej intuícii, ktorú som nasledovala a počúvam až do dnes "na slovo" a dokázali sme to všetko spolu my štyri a bravúrne!

"Ženy, ja som mala nežný a ľahký pôrod. Neváhajte, nemôžete nič stratiť! Pripravte sa na to! Stojí to za to!"

Ria

Ja a moja Sofča...

Ešte to pre Vás zakončím a upracem...

Ria dostala voľnú ruku a tento príbeh je jej od slova do slova, a možno to vyzerá ako "reklama na Bašku", ale skutočne v tom nemám prsty. Teda mám, ale len v tom, ako bola Ria pripravená, silná, odolná, naučená, vyzbrojená.. a ako si svoj pôrodný príbeh vytvorila. Ale čo mňa posúva a teší, je...

...že, Ria dostala veľké pochvaly od personálu a bola doslova rarita a "chodiaci" zázrak na celom oddelení, pretože mnohé pôrodnice naozaj nemajú skúsenosť s pripravenou ženou, ktorá je pokojná, spokojná a s úsmevom na tvári a ako prvorodička to už duplom nie... a nie, nie je to o šťastí, je to o zvolenej ceste, o prebratí zodpovednosti, o rozhodnutí sa vzdelávať a pracovať na sebe, o tom, získať informácie a vedieť sa plnohodnotne a informovane rozhodnúť, ak sa udeje nejaká situácia... a ešte o veľkej disciplíne a tréningu. Tréningu tela, mysle a podvedomia... A nie je jediná... takto rodia všetky "moje" ženy s nízkorizikovou graviditou... aj keď vidíte sami, že Ria bola tiež "vyhlásená" za rizikovú s odporúčaným cisárskym rezom...

Ak by bola počúvala a oddala sa "systému" tak by dnes mala ranu na tele, na duši a určite by o pôrode nemala takéto spomienky...