Mýty z našich pôrodníc

Často sa ku mne dostane perlička z pôrodnice, z čoho neviem, či sa mám smiať, lebo už len pri zapojení sedliackeho rozumu je jasné, aký veľký blud sa šíri alebo mám fakt plakať, za akých hlupákov nás mnohí majú. Alebo sú hlupáci oni, že to vôbec šíria medzi nás ženy. Môžeme si vybrať... Ale keďže sa dnes dajú zohnať podložené informácie zo všetkých kútov sveta, z odborných časopisov a zdrojov, štatistík, štúdii a vedeckých prehľadov, vieme si tieto mýty vyvrátiť a vysvetliť. 

Čo je však škoda, že tí, ktorí sa majú o nás starať, by mali byť transparentní, etický, otvorení, úprimní a dbať v prvom rade na blaho jednotlivca a spoločnosti. To sú základné morálne zásady a princípy všetkých pomáhajúcich profesii a povolaní.

Image by Freepik

Mýtus č. 1.

Posledný z "ku mne prišlých mýtov" bolo v nemenovanej novej pôrodnici asi mesiac dozadu, kedy na otázku, prečo nevybudovali pôrodný bazén, bola od pána doktora nasledovná odpoveď:

"Celosvetovo sa upúšťa od pôrodov do vody, pretože to má mnoho nežiadúcich účinkov."

Čo prosím? Celosvetovo sa pôrody do vody stále používajú a neustále rozširujú, pretože sa zistilo, že adaptácia dieťaťa na svet je prívetivejšia najprv po prechode do vody, do rovnakého prostredia a potom pomaličky na vzduch. Toto zistil už samotný Francúzky pôrodník Frédérick Leboyer, ktorý je autorom Leboyerovho kúpeľa a rebondingového ošetrenia. A ženy okrem iného rodia do vody už po tisícky rokov, že by to zrazu modernej žene a miléniovému novorodencovi bolo nevhodné?

Mýtus č. 2

Častou otázkou prípadne poznámkou býva:

"Ešte nemáte mlieko!" Alebo. Máte už mlieko?

Tak po prvé, mlieko sa tvorí v mliečnych žľazách od konca 2 trimestra. Maminy, ktoré porodia predčasne, majú kolostrum už v období pôrodu napríklad v 23-25. tt. a tvorí sa im dlhšie ako u žien po prirodzenom pôrode v termíne. A po druhé, predstavte si prvorodičku, ktorá častokrát je rada, že je rada a má vedieť, či má mlieko? Žiaľ moja prax na šestonedelí mi potvrdila, že mnohé maminy vôbec nevedia, či už majú mlieko a ani to, ako to zistia. To by mohli sestričky po tých rokoch praxe odsledovať...

Mýtus č. 3

"Dotepanie pupočníka môže spôsobiť sepsu."

Dotepanie pupočníka je ochranný systém pre dieťa, ktoré si z neho odoberá kyslík ihneď po pôrode do času, kým mu začnú naplno pracovať pľúca. Prečo by inak tepal? Mimochodom, ako môže dostať dieťa sepsu z pupočníku, ktorý je vo vnútri tela matky, nie je porušený a cez ktorý bolo dieťa 9 mesiacov vyživované a okysličované? Pretože sa bavíme o pár minútach.

Mýtus č. 4

"Dotepanie pupočníka nemá žiadne pozitívne účinky na dieťa..."

Ufff, takto toto je silná veta... Pupočník a krv v ňom zabraňuje dieťaťu, aby sa dostalo do kyslíkového dlhu a aby sa jeho mozog odkysličil. Pumpovaním vlastnej krvi z placenty je nahrádzaný kyslík a čas, keďže pľúca ani krvný obeh nezačnú okamžite samostatne fungovať. To je podľa mňa dostatočný benefit, pretože práve skoré upnutie pupočnej šnúry spôsobuje nedostatkom kyslíka obrovskú stresovú reakciu dieťaťa, čím môže utrpieť značne aj mozog a jeho ďalší vývin...

Mýtus č. 5

"Ukončením 40. týždňa tehotenstva začína obdobie prenášania a je dôvodom na vyvolanie pôrodu."

Celosvetovo - použijem teraz ja tento výraz, sa upúšťa od názoru, že koniec zdravého tehotenstva končí dovŕšením 40. gestačného týždňa (týždňom tehotenstva). Zdravé tehotenstvo vždy trvalo a aj bude trvať od ukončeného 38. týždňa do UKONČENÉHO 42. týždňa tehotenstva VRÁTANE. Až po tejto dobe je považované tehotenstvo za potermínové a prenášajúce, kedy sa môže začať uvažovať o pomoci k spusteniu pôrodu. 

Mýtus č. 6

"Už ste otvorená, musíte rýchlo tlačiť, inak sa dieťatko udusí."

Dieťatko až do úplného porodenia dýcha, respektíve je okysličované cez pupočnú šnúru a ešte aj následných pár minút, pokým pľúca neprevezmú túto úlohu. Dieťatko sa nevie zadusiť tým, že bude v pôrodných cestách, pretože prietoky v pupočnej šnúre sú od toho, aby bolo aj počas tohoto procesu chránené. To sú tie isté prietoky, ktoré sa kontrolujú pri každej ultrazvukovej kontrole a sú chránené špeciálnym rôsolovitým gélom a špirálovitou štruktúrou pupočníka. Takže to, že je dieťatko v pôrodných cestách a máme pocit, že sa tam tlačí či už v oblasti krku alebo tváre, je len náš dojem. Všetko je dôsledne okysličované cez pupočnú šnúru na to uspôsobenú.

Mýtus č. 7

"Máte úzku panvu, to prirodzene neporodíte!"

Telo ženy je od prvého okamihu splodenia, vybavené dokonalým hormonálnym nastavením a systémom, ktorý pripravuje celý jej organizmus na veľký deň D a tým je pôrod. V tele sa okrem iných hormónov vylučuje vo veľkom množstve aj hormón relaxín, ktorý zabezpečuje pružnosť pokožky, svalov, kĺbov a šliach práve preto, pretože niektoré orgány sa zväčšujú až 20-násobne, ako napríklad maternica a práve pôrod potrebuje 100 percentnú pružnosť celého tela, aby bolo schopné dieťatko porodiť. Takže, ak by ste nakoniec nemohli porodiť prirodzene, tak to nebude úzkou panvou, ale mnohými inými vplyvmi alebo pridruženými faktormi.

Pevne verím, že Vám to dáva zmysel a ak Vám aj niekto niečo podobné povie nielen v pôrodnici, radšej siahnite po odbornom názore alebo viacerých odborných názoroch, prípadne si prečítate iné pohľady na daný "problém".

Zdroje:

• Leboyer, F. (2020). Porod bez násilí. (1st ed.). Malvern.

• Monganová, M. F. (2010). Hypnoporod. (1st ed.) Triton.

• Odent, M. (1995). Znovuzrozený porod. (1st ed.). Argo.

• Odent, M. (2013). Přirozené funkce orgasmů při milování, porodu a kojení. (1st ed). Maitrea.

• Odent, M. (2014). Porod a budoucnost Homo sapiens. (1st ed.). Maitrea.