Keď rodí víla...

Všetky pôrodné príbehy sú pre mňa silné, pretože sa rodí nový život a deje sa skutočný zázrak. Ale tento, tento bol niečím špeciálny. Bol to príbeh, ktorý Vám dodá odvahu, ktorý Vás prekvapí vo svojej autenticite, svojej nežnosti, láskavosti a zároveň v obrovskej sile ženy. Niekedy sa nestačím diviť, kde sa to v jednej mladej žene skrýva... Aj keď to všetko dokonalo ovládam, i tak pozerám občas z obdivom. Áno, všetky vlastne za mnou prichádzate s túžbou vedieť viac, naučiť sa, zosilnieť, zbaviť sa strachov a ja Vám odovzdávam všetko, čo v sebe nosím a zároveň sa aj ja učím a inšpirujem každou jednou z Vás.

Dnešný príbeh prichádza z pohľadu Natalie a Davida.

Je streda ráno 8:00 a s mojim Dávidom si užívame posledné dni pred pôrodom spolu s mojim stále rastúcim bruškom. Neviem prečo, ale mám taký vnútorný pocit, že je to posledné ráno vo dvojici. (Ja viem prečo, lebo si Natálka tak parádne navnímala a posilnila svoju intuíciu, ktorá ju krásne viedla celým tehotenstvom aj pôrodom). Ako obvykle idem na toaletu, kde vidím a cítim niečo neobvyklé a to, že mi pomaličky v malom množstve začala odtekať plodová voda. A ani neviete ako, ale potešila som sa! Konečne je to tu a konečne začal pôrodný proces, na ktorý som sa tak usilovne pripravovala. Takže poteším sa, ale ďalej pokračujem vo svojej bežnej rannej rutine, zúbky, ranná hygiena, čistenie jazyka a v tom ma naplo. Čistenie jazyka mi nikdy nerobilo problém, ale dnešné ráno...to bolo iné. Prvé signály a zmeny sú tu, naozaj cítim, že sa to už blíži.

Pripravujem si raňajky a môj obľúbený bylinkový predpôrodný čaj "Ľahko k pôrodu", ktorý užívam od 38. týždňa tehotenstva presne podľa odporúčaní Bašky. Som v úplnej pohode, no zrazu ma pochytil syndróm hniezdenia a tak začínam upratovať celý dom odpredu dozadu a od prezliekania posteľného prádla, cez umývanie riadu, až po drhnutie kúpeľne. Potrebujem to mať všetko čisté a pripravené. Je to silné a vnútorne sa usmievam, aké to je roztomilé, ako sú niektoré veci skutočne silne inštinktívne. Medzi tým som stále cítila, ako jemne a pomaličky vyteká zo mňa plodová voda, ale žiadne puknutie ani šplech som necítila. Píšem do svojej skupinky k pôrodu, kde mám svojich "odborníkov" a diskutujeme, či je to hlien alebo voda. Tak začínam testovať podľa inštrukcii a  hniezdim ďalej.

Na obed som dostala chuť na údenú makrelu, tak som sa tomu nebránila a schuti sa najedla. Vonku je krásne slnečné októbrové počasie, ktoré nás s Dávidom v poobedných hodinách vytiahlo von na dlhšiu prechádzku. Tak si beriem niečo malé pod zub, fľašu s vodou a vyrážame. Občas cítim podbruško a jemne ma už ťahajú aj kríže, ale som šťastná. Vonku nám bolo spolu veľmi dobre a ako sme sa vrátili domov, pustili sme si príjemný film a trošku oddychovali. Aj som si krátko pospala, lebo som cítila, že by som to potrebovala. 

Podvečer, okolo 18.00 som zacítila prvé jemné sťahy, ktoré sa postupom času stupňovali a postupne začali byť pravidelné a presné. O všetkom som včas informovala Bašku aj pôrodné asistentky, ktoré boli už niekoľko týždňov pripravené v pohotovosti a čakali na našu správu. Ako prichádzajú a odchádzajú pravidelné vlny, pripomínam si Baškine afirmácie a pomaly zhlboka predychávam každú kontrakciu. Spolu s prehlbujúcimi sa kontrakciami začínam byť čím dlhšie, tým viac unavenejšia. Stále som v kontakte s dievčatami a postupujem podľa ich pokynov. Niečo po polnoci k nám prichádza Baška, ktorú som už aj s Davidom potrebovala mať pri sebe. S pokojom a tichosťou mi pripraví čajík a bylinnú náparku na uvoľnenie pôrodných ciest, v intimite a tichu spolu komunikujeme a neskôr idem na fit loptu, zatiaľ čo sa nechám masírovať a uvoľniť mexických rebózom. Prichádzajú po nejakej chvíli aj pôrodné asistentky a všetci spolu sme vtiahnutí do procesu.

Záznam Natálkiných kontrakcii

Všetko sa to odohráva v domácom prostredí. Tam, kde to poznám, kde sa cítim najlepšie, v polo tme, s príjemnou vôňou a relaxačnou hudbou, kde mam dostatok času aj priestoru cítiť sa úplne bezpečne. Všetko prebieha v úplnom pokoji, za tlmeného svetla a v prijemnej atmosfére všetkých. Čas postupuje, chvíľu ležím, občas aj zadriemem, keď potrebujem, zmením polohu a moje telo tiež citlivo a jemne reaguje na prebiehajúci proces. V určitý moment cítim, že musím na toaletu a že sa potrebujem pekne prečistiť. Všetko na seba nadväzuje a pomaly postupuje. Všetky tri ženy mi dopriavajú súkromie, ale stále viem, že sú tu so mnou a pre iba mňa. 

Keď som v kúpeľni, potrebujem ísť do sprchy, kde si predýcham niekoľko kontrakcii a ostávam pod horúcou vodou, ktorá ma ešte viac uvoľňuje. Cítim, ako sa nechávam unášať celým procesom a na nič nemyslím, na nič sa nepýtam, len som. Cítim, ako ma pôrodný proces vťahuje a ako sa mu úplne poddávam. Cítim, že neexistuje nič okolo, len ja a moje bruško. V určitých momentoch, keď nastávajú určité zmeny v procese, ma občas skontroluje jedna z asistentiek, ktorá zisťuje, ako na tom som a keďže som už dosť unavená a David už tiež melie z posledného, tak nám navrhujú, aby sme si išli obaja trošku ľahnúť a pospať si. 

Kontrakcie však pretrvávajú, takže sa mi nedarí zaspať a o chvíľu cítim takú intenzívnu bolesť, že sa musím postaviť z postele a živelne z hrdla zastonať. Poprosím Bašku, nech za mnou príde, lebo cítim, že potrebujem pomôcť. Baška na chvíľu odchádza a keď sa vráti, dá mi inhalovať upokojujúcu tyčinku "calm birth". Popri tom ma napolohuje do aktívnej ležiacej polohy, v ktorej sa dá trošku oddýchnuť a zároveň počas kontrakcii môžem hýbať panvou. Baška nás necháva osamote, nech si môžeme trošku odpočinúť a David mi jemne pomáha s panvou, no o chvíľu ho únava zmáha a zaspáva. To už sú moje kontrakcie na samom vrchole a potrebujem si pomôcť hlasom. Doteraz som bola ticho ako Miška, ale cítim, ako si moje telo potrebuje uľaviť a do mňa ide intenzita, sila a živočíšnosť. 

Na to vstupuje do spálne opäť Baška, aby sa uistila, že je všetko v poriadku, lebo obe začuli môj intenzívnejší prejav a keď videla môjho spiaceho muža, presúvajú ma zo spálne do obývačky. Asistentka ma opäť kontroluje a jemne šepká, "si otvorená". Bola som v tranze, nerozmýšľala som a ani mi to nedošlo. Bolo to všetko ako jeden intenzívny sen. Skoro nad ránom mi začínajú napúšťať teplú vaňu, kde sa dám na štyri a o chvíľu cítim, že musím tlačiť. Ozvy bábätka sú celý čas pravidelné, bábätko krásne reaguje a všetko vyzerá v poriadku, až do chvíle, kým nezačne vidieť hlavičku. Po dlhšom uvažovaní, kontrolovaní, pozorovaní a rozhovoroch sa zhodnú, že je lepšie ísť do nemocnice, lebo nebolo isté, či sa pri hlavičke neobjavil pupočník, čo môže byť zbytočná komplikácia v domácom prostredí. Čaká sa a znova kontroluje a následne nám oznamujú, že by bolo naozaj lepšie ísť, no ja v okamihu hovorím NIE, chcem porodiť tu, doma vo vani, vo svojom prostredí, ale dlho neprotestujem, lebo viem, že môžem dôverovať.

Pomôžu mi obliecť, obuť sa a nastúpiť do auta. Celú cestu som na štyroch, hore zadkom, v polohe, ktorá netlačí dieťatko von, ale je bezpečná a uvoľňujúca. Som na na zadnom sedadle a modlím sa nech sme už tam, už chcem mať malého pri sebe. Prichádzame do nemocnice, kde ma rovno berú na sálu, už je pôrod pekne rozbehnutý a pri najbližšej kontrakcii tlačím. Mám pri sebe Bašku, viem, že David, by to sám nezvládol a radšej ostal vonku. Sedel tam s pohárom vody, bol nervózny a len čakal. Vedela som, že má obavy, že sa o nás bojí, že pôrod ako proces je pre neho silný a intenzívny. Personál rešpektuje moje pôrodné priania, ktoré mám pripravené na papieri, takže som sa zaobišla bez nástrihu, bez kanyly a medikamentov. Baška milo komunikuje s doktorkou, pýta sa na možnosti polôh, snaží sa mi uľaviť čo najviac a všetci sú laskaví a jemní. Som naozaj už vyčerpaná a tlačím z posledných síl. Skúšame viaceré polohy, všetci ma podporujú a nakoniec sa po prebdenej noci, ráno o 8:20 rodí naše prvorodené bábätko. 

Baška uteká pre Davida, nech už k nám príde, už je po všetkom a počujem ako kričí "Dávid poď rýchlo, je na svete Váš chlapček!" A v tom neisto prichádza David, oči ma zaliate, celý sa chveje, je rozrušený, no šťastný a ostávame spolu všetci traja. V tom momente sa zastavil čas a nič nevnímam. Na toto som čakala celé mesiace a som najšťastnejšia žena na svete. Bolo to jedinečné, intenzívne, čisté a tak láskavé. Sme spolu na sále, užívame si jeden druhého, objímame sa, plačeme, smejeme sa cez slzy. Nechávajú nás samých, občas príde sestra opýtať sa, či je všetko ok, chvália krásny pôrod a lekárka podotkne, "boli ste skvelá, zvládla by ste to i sama, mohli ste porodiť kľudne doma..." Tak to sme sa na seba všetci pozreli a neverili, že niečo také počujeme z úst mladej doktorky. Bašku ponúkla pôrodná asistentka, či nie je smädná a urobila jej kávu so slovami, "mali ste náročnú noc, musíte byť veľmi unavená" a bola to náročná noc pre nás všetkých. Ja som si popíjala svoje zelené smoothie, ktoré som si pripravila pred pôrodom a drobček odfukoval na mojom hrudníku. Počas tohto krásneho 2-hodinového bondingu sme si ho obaja užili a tešili sa, že už je na svete náš krásny zdravý chlapček s dokonalými mierami 3670 g a 50 cm. ♥

Po bondingu na pôrodnom boxe, ma Baška ešte s Davidom odprevadili na izbu, kde mi vysvetlila postup k laktácii a dojčeniu na najbližšie dni, starostlivosť o prsníky a nechala mi bylinky na celé obdobie šestonedelia, aby som sa ľahko a rýchlo zotavila a zregenerovala. Mliečko sa mi rozbehlo okamžite, ani som nevedela ako a malý bol jediný spiaci drobček na celom oddelení. Nebola som si istá, či je to tak dobré, lebo odvšadiaľ doliehal ku mne plač a krik bábätiek, ale Baška mi vysvetlila, že tým, že mal pokojný celý čas v brušku počas pôrodu a pôrod bol veľmi jemný, bez zásahov, medikácie a bez mojej nervozity, dieťatko je pokojné a uvoľnené. A dostatok mlieka ho ešte viac upokojuje a uspáva. A takto sme ostali spolu po celý čas v pôrodnici. 

Po pôrode som Baške povedala, ako veľmi mi to pomohlo. "Ten pocit, byť medzi Vami, pozornosť a opatera tromi ženami bolo pre mňa niečo neskutočné a tá starostlivosť počas celého času tehotenstva a pôrodu bola úžasná. Nedá sa opísať slovami, ako silne a bezpečne som sa cítila. Ďakujem Vám veľmi."

Natália & David

A my ďakujeme Vám. Za vašu dôveru, za chuť prežiť pôrod inak ako je stále bežné, za chuť byť silní a odolní, za chuť nečakať, čo bude, ale pričiniť sa o to, aby Váš pôrod prebehol v čo najväčšom pokoji, láskavosti a ľahkosti.