Už samotní Aristoteles a Hippokrates boli presvedčení o liečivej sile prírody. Pôrod bol považovaný za nádherný zážitok a prirodzenú funkciu reprodukcie, do ktorej netreba len tak zasahovať. Vo svojich spisoch a zápisoch nemajú žiadnu zmienku o bolesti, pokiaľ sa pôrod prirodzene a bez komplikácií vyvíjal. Aristoteles veril v spojenie tela a duše, popisoval aké dôležité je dokonalé uvoľnenie ženy počas pôrodu. Aj Soranus bol presvedčený o uvoľnení mysle, ktorá vedie k ľahšiemu pôrodu, no ani on vo svojich poznámkach nikdy nespomínal bolestivé a hrôzostrašné scenáre. Po tisícročia boli ženy počas celého pôrodu sprevádzané láskou, porozumením a radosťou.

Zdroj: Sueneé Universe.sk

Dávno pred Kristom rodili ženy prirodzene v kruhu svojich blízkych a to v absolútnom pohodlí. Ich pôrod častokrát trval menej ako 3 hodiny. Boli uznávané ako tvorkyne a darkyne života a taktiež boli často spájané s bohom. Pôrod bol považovaný za najokázalejšie vyjadrenie prírody. Dnes známe "Evine prekliatie" má pôvod až s nástupom kresťanstva, ktoré chcelo mať ženy pod kontrolou a získať nad nimi moc. Boli označované ako zvádzajúce pobehlice a ich tehotenstvo bol hriešny akt. Nikde však neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by na ženy bola kedy uvalená akákoľvek kliatba. S príchodom kresťanstva boli všetky ikony ženstva zničené. Ženy boli zastrašované a izolované. Liečiteľky a pôrodné babice upaľovali. Pôrod sa dostal do rúk mníchom, ktorí rozhodovali o tom, komu môže byť poskytnutá pomoc. Žena sa stala tehotenstvom chorou a pôrod, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako zrod života sa stal hrôzostrašnou skúškou na pokraji strachu a samoty rodiacej ženy.

Soranové spisy boli zničené, avšak v 16. storočí sa časť z neho objavila a vzbudila veľký záujem u tých, ktorí s týmto ostrým prístupom nesúhlasili. Vznikla tak prvá kniha o pôrodníctve a do povedomia sa vrátili pôrodné babice. Stále však boli ženy ponižované a degradované. Obzvlášť Martin Luther King vyhlasoval, že ženy tu sú iba na rodenie detí a ich možná smrť je pri pôrode prípustná.

Od 17. storočia boli k ťažkým a životu ohrozujúcim pôrodom zavolaní odborníci chirurgovia, čo bolo hlavne z dôvodu vyňatia mŕtveho plodu z tela matky. Muži na čele s Reném Descartesom začali vnímať svet výlučne hmotne a mechanicky. Všetko, čo nebolo postavené na vede, nebolo uznávané. Muži so svojou znalosťou anatómie úplne vytlačili pôrodné babice a mechanický pôrod s častým použitím chirurgických nástrojov a narkotík začal byť bežnou rutinou. V tomto čase bol objavený chloroform na utlmenie bolestí, ktorý však nebol ženám pre ich hriechy podávaný a to až do 19. storočia a príchodu kráľovnej Viktórie, ktorá chloroform ako utlmujúci prípravok ženám pri pôrode osobne nariadila.

Panovanie Ludvíka XIV. prinieslo najpoužívanejšiu dodnes známu a stále aplikovanú dorzálnu pozíciu pôrodu. Je to poloha na chrbte s často priviazanými nohami do strmeňov. Panovník sa kochal pohľadom na svoje rodiace milenky a v inej polohe nemal tak dobrý výhľad. Žena sa v nej aj v dnešnej dobe cíti bezmocne a neschopne. Tejto polohy sa postupne chytili pôrodníci a stala sa zvykom a nemennou taktikou. Dorzálna a semidorzálna poloha úplne odrovnáva všetky správne funkcie rodiacej ženy, ktoré sú dôležité pre prirodzený a bezpečný pôrod. Prichádza k tlaku na cievy, spodnú dutú žilu a aortu, čím sa znižuje okysličovanie a prietok krvi v placente, čo má vážny dopad na zdravie dieťaťa. 

S nástupom modernej medicíny sa stále častejšie nechali ženy odviesť do pôrodníc. Bolo to hlavne v prípade, keď chceli využiť utlmujúce prostriedky. Pôrodnice boli v špinavých podmienkach a nemali nič spoločné s ostatnými oddeleniami nemocnice a to ani z hľadiska hygieny, čistoty, či lekárskeho prístupu. Pôrod sa stal utrpením a trestom zároveň. Ženy sa obávali neznesiteľnej bolesti a smrti, ktorá sa s príchodom modernej medicíny a rodenia v pôrodniciach stala bežnou súčasťou. Celý priebeh pôrodu sa stal medicínskou záležitosťou s nespočetným množstvom zbytočných a nebezpečných zásahov, ktoré dodnes vyúsťujú do mnohých komplikácií, umelých zásahov a pôrodu, ktorý nemá nič spoločné s prirodzeným a ľahkým priebehom. Ukrutná bolesť je doposiaľ stále pripisovaná pôrodu ako takému a medicínske prístupy umelého vyvolávania a urýchľovania celého pôrodného procesu, majú na svedomí veľký otras nielen s matkou a jej dieťaťom, ale aj celou rodinou.

Myslím, že je najvyšší čas to zmeniť! Čo myslíte?

Vaša Baška

Zdroje:

• Groverová Suchá, L., & Suchý Grover R. (2014). Aby porod nebolel. (2nd ed.). Kořeny.
  
• Monganová, M. F. (2010). Hypnoporod. (1st ed.) Triton.
  
• Odent, M. (1995). Znovuzrozený porod. (1st ed.). Argo.
  
• Pearce, J.Ch. (2019). Magické dítě. (1st ed.) Malvern.