Ako som premenila strach na krásny zážitok...

Tento príbeh nie je o mne...Je o jednej z Vás. A je to ten príbeh, ktorý chytí za srdce a chytil aj mňa, no nielen preto, lebo som bola jeho súčasťou a videla som tie veľké prvotné obavy, strach a neistotu, naozaj veľký strach, ale videla som aj obrovskú premenu, tú neskutočnú dôslednosť, prácu na sebe, tú chuť, dôveru v seba aj vo mňa... Tak sa nechajte aj Vy inšpirovať ženou, ktorá nelenila a zobrala svoj strach do svojich rúk, ktorá sa rozhodla, že nenechá veci na náhodu ani osud, ktorá uverila, že by to mohlo ísť aj inak a tá, ktorá dokázala sebe, že pôrod nie je strašiak bez možností a že si ten strašiak k nemu vytvárame my sami...

A viete čo je super? Keď Vám nedochádza, že rodíte a to už niekoľko hodín! Tak šup na príbeh:)

Pôrod? To snáď nie!

Pôrod. Toto slovo vo mne vždy vyvolávalo hrôzu. Bol to aj jeden z dôvodov, prečo som zvažovala, či mať vôbec deti. Alebo teda, ak už by sa tehotenstvo podarilo, môj plán bol - rodiť určite plánovaným cisárskym rezom. Keďže som už jednu brušnú operáciu zažila - operácia slepého čreva - myslela som si, že viem čo čakať a to aj ohľadom rekonvalescencie.

V septembri 2024 som naozaj otehotnela. Už vtedy vyplávalo na povrch veľa strachov a ten z pôrodu, zaujal popredné priečky. Čo boli tie iné obavy, to by bolo asi na ďalší samostatný blogový príspevok :))) Každopádne slovo pôrod, som v súvislosti so sebou dlho nevedela ani vysloviť. Hovorila som o ňom ako o udalosti čo nastane v máji a kvôli tomu som sa bohužiaľ nevedela ani naplno tešiť, z inak bezproblémového tehotenstva. Nakoľko som však človek s rastovým mindsetom, nechcela som to nechať na náhodu, a to posledné čo som chcela bolo, že to dieťa zo mňa nejako vyberú. Vždy keď som totižto počula toto niekoho povedať, vždy ten pribeh skončil menšou či väčšou traumičkou. 

Tak som začala počúvať rôzne podcasty ohľadom tehotenstva a pôrodov, followovať účty s touto tematikou na instagrame a celkovo sa vzdelávať. Išlo to pomaličky krok po kroku. Najprv som na základe informácií z podcastov vyhodnotila, že prirodzený pôrod a prechod pôrodnými cestami je pre bábätko lepšia alternatíva (samozrejme, ak je tehotenstvo bez komplikácií a nie je naozaj zdravotná indikácia cisárskeho rezu). Taktiež aj rekonvalescencia je jednoduchšia, predsalen cisársky rez je vážna brušná operácia, kde vám prerežú sedem vrstiev tkanív. Ostala mi teda otázka, ako sa na takýto pôrod pripraviť?

Keďže sa dlhodobo venujem jóge, dýchaniu a meditáciám vedela som, že existuje niečo také ako hypnopôrodné techniky. Hľadala som si teda nejaký kurz hypnopôrodu tu v Bratislave, kde by som si tieto techniky vedela osvojiť. Medzi profilmi na instagrame, ktoré som začala followovať bola aj Baška tehotenstvo_porod_materstvo. Sledovala som jej príspevky, pozrela stránku, prečítala som si jej blog a hneď mi bola sympatická. Jedného dňa Baška vyhodila príspevok, že otvára miesta na individuálnu prípravu na pôrod a hypnopôrodné techniky s vysvetlením, že je to výborné pre niekoho, kto má veľa strachov, blokov resp. chce prípravu na pôrod vo väčšom súkromí. Vravím si ideálne! presne všetky tieto tri body som spĺňala. Neváhala som, hneď som Baške napísala a dohodli sme si konzultaciu. Z 30 min stretnutia bolo skoro 3 hodinové, tak sme si hneď sadli. Bolo rozhodnuté...

Šatka na podviazanie bruška od Bašky, ktorá ma zachraňovala počas dlhých prechádzok a uľavila mi od bolesti krížov.

Ako som sa pripravovala na pôrod

Individuálna príprava s Baškou bola to najlepšie čo som pre svoj pôrod mohla spraviť. Konala sa u nás v pohodlí a bezpečí domova, aj za prítomnosti môjho partnera, čo bolo veľké plus, nakoľko sa doma cítim prirodzene a bezpečne. Baška nám do najmenšieho detailu vysvetlila ako prebieha a funguje prirodzený proces pôrodu, jeho jednotlivé fázy zo všetkých uhľov, akú úlohu v tom celom zohráva partner, čo sa deje s bábätkom, aké sú úľavové techniky a aké situácie môžu nastať v jednotlivých fázach. Ďalej nám priblížila, čo sa s pôrodom stane, ak sa do neho zasahuje, všetky možné riziká, štatistiky, výsledky jej výskumu s pôrodmi na Slovensku a mnoho ďalšieho. A v neposlednom rade mi poskytla všetky nástroje hypnopôrodu - cez afirmácie, meditácie, dýchacie a fyzické cvičenia, vizualizácie, vedené relaxácie až po bylinky, náparky a oleje. Baška je proste "full package". Výsledkom jej prípravy bol pôrodný plán, ktorý zahŕňal aj názory, odporúčania postupov a prístupu zo zahraničia, samozrejme aj to, že v slovenských pôrodniciach za ne treba ešte stále bojovať. A taktiež, ako vlastne na to, aby to dopadlo tak, ako si želáme.

Treba povedať, že som poctivo trénovala dychové cvičenia, vizualizovala, každé ráno a večer som počúvala afirmácie a relaxácie (navyše som si našla a vytvorila pôrodný playlist na spotify - ak hovoríte anglicky viem zdieľať), veľa som si pri tom od dojatia aj poplakala, uvoľňovala som nielen telo, ale aj svoje emócie. A to je pred pôrodom pre ženu dôležité.

Starostlivosť a príprava: Podväzovanie bruška, malovanie kartičiek od priateľky, predpôrodný čaj aj napárka od Bašky

Ako som si vybrala miesto pôrodu

Čo sa týka miesta pôrodu, doslova som až do posledného dňa nebola rozhodnutá kde porodím. Mala som dohodnutý pôrod v nemocnici, kde sú aktuálne dobré ohlasy, ale veľmi ma lákal aj pôrod do vody, ktorý je možný nedaľeko nás, v Rakúsku. Takže som od 36. týždňa chodila do poradne na Slovensku a v 37. týždni som bola aj v Rakúsku na vstupnej kontrole, ktorá sa musí absolvovať, ak u nich chcete rodiť. Od 36. týždňa som používala aj Baškine bylinky a oleje (ktoré sama mieša a vyrába, dnes už spolu srandujeme, že je čarodejka :))

Termín pôrodu

Termín pôrodu som mala až na 15.5. a na štvrtok 2.5. som mala dohodnutý s Baškou predpôrodný rituál, kde ma mala pomasírovať, uvoľniť celé telo, spraviť akupresúru a rebózo, aby sme pomohli pomaly rozbehnúť pôrod prirodzenou cestou. Deň pred tým, som si asi okolo desiatej večer urobila náparku a počúvala afirmácie. Keď som zrazu započula, ako mi do hrnca s bylinkami začalo niečo kvapkať. Rozmýšľala som, čo to mohlo byť, výtok som v tehotenstve mala výraznejší ako obvykle, ale teraz sa mi nezdalo, že by bolo ono. Keď sa to zopakovalo, náparku som odložila a išla som spať. Počas noci sa nič nezvyčajné nedialo a okolo 5 ráno, ma zobudili mierne kŕče v podbrušku. Vždy začali mierne, postupne sa vystupňovali a nakoniec odozneli. Myslela som si, že sú to poslíčkovia, a že to ešte prejde, tak som spala ďalej. Doobeda mi však stále niečo vytekalo a neskôr aj s ľahkou prímesou krvi. Písala som Baške, že čo to môže byť. Či mám už panikáriť a utekať na pohotovosť, alebo môžem byť v kľude. Vyhodnotili sme to teda na hlienovú zátku, ale to tiež nemusí ešte nic znamenať, keďže sa hlienová zátka vie obnoviť. 

Dokonalo pripravené pôrodné priania, podľa jednotlivých informácii a ucelených podkladov z individuálnej prípravy.

Vyklikaj si aj ty svoj pôrodný plán na mieru:) 

https://www.tehotenstvoporodmaterstvo.sk/porodny-plan/

Mne to nedochádzalo...

Mne vlastne stále nedochádzalo, že čo sa to tu deje, aj keď som "nejaké" tie kontrakcie mala a dokonca už boli pravidelnejšie. Okolo obeda mi to nedalo, lebo sa množstvo odtekajúcej tekutiny stále zvyšovalo a napadlo mi, že to môže byť vlastne aj plodová voda. Pohyby bábätka som cítila tiež pomenej, tak som sa rozhodla, že sa pôjdem dať skontrolovať do nemocnice. Na urgentnom prijme sme sa zaregistrovali, a relatívne rýchlo nás odviedli na gynekologickú vyšetrovňu, hore na pôrodnicu. Pán doktor ma vyšetril, samozrejme najskôr vaginálne prstami, potom aj ultrazvukom (aj napriek mojej prosbe, či je to naozaj nutné, nakoľko to vyšetrenie je nepríjemné a bolestivé). Následne spravil aj sono bábätka. Zhodnotil, že to, čo mi odteká, je už plodová voda. Bola číra s trochou krvi, ktorá išla z krčku maternice, pretože už sa zmäkčoval a otváral. Toto bol záver - ,,predčasne Vám odteká plodová voda, je Vám snáď jasné, že si Vás tu nechávame, podáme antibiotiká a ak pôrod nebude pokračovať, budeme musieť pristúpiť k indukcií". Po vypočutí týchto slov, som mala instantne guču v krku. Myslela som presne na všetko, čo sme sa učili a čo všetko Baška vysvetlila, ako sa všetko spúšťa a narúša, ak sa do pôrodu medicínsky zasahuje a veľmi som sa tomu chcela vyhnúť. 

"Slobodná" voľba

Spýtali sme sa, "či mi nemôžu dať len ATB a či by som mohla ísť domov." Odpoveď bolo: "Nie, pretože mi ich chceli podávať každé 4 hodiny, merať pritom tlak, teplotu a ozvy babätka." Do toho som už kontrakcie cítila celkom častejšie a intenzívnejšie, ale nemusela som sa na ne ešte sústrediť. Nechcela som tam ostávať, vedela som, že by to celý pôrod spomalilo a skomplikovalo. Partner ich ešte celkom vytrápil s otázkami, "prečo je nutné podávať ATB, aké sú riziká nepodania. aké sú rizika podania, a prečo je to potrebné". Vraj "preventívne kvôli infekcii," no len nám stále nebolo jasné, o akej infekcii stále vravia, ak ja osobne nemám žiadny zápal ani streptokoka... Stále sme sa pýtali: "o akú infekciu ide a z čoho môže vzniknúť? Čo nasvedčuje, že by som nejakú infekciu mala?" Argumenty personálu vlastne boli veľmi neurčité, spomenuli len to, že v každej literatúre sa spomína podanie ATB pri predčasnom odtoku plodovej vody. To, že každým vaginálnym vyšetrením je riziko zavedenia infekcie vysoké a sa s každým ďalším vyšetrením zvyšuje, čo potvrdzujú aj štatistiky, to nikomu asi nevadí, keď to doktori tak radi vykonávajú :D. Keď sa ich na to partner opýtal, dostali sme odpoveď, "že si pán doktor dal sterilné rukavice". 

Následne ma ešte dali na pásy, odobrali krv, a čo ma zarazilo bol prístup pôrodnej asistentky, ktorá všetkému pritákala a veľmi držala s doktorom. Neviem prečo som si myslela, že oni vedia o pôrode viac, že podporujú prirodzenosť procesu, že ma pochopí a podporí v tom, že nechcem ostávať v nemocničnom prostredí keď netreba. Na pásoch už boli vidno pekné pravidelné kontrakcie, hlavne ozvy a reakcie dieťatka boli v poriadku, krvné testy tiež všetko v norme. Takže môj pôrod bol zjavne pekne rozbehnutý, pomalé odkvapkávanie plodovej vody je úplne normálnym príznakom otvárania sa. 

Kontrola, pásy a čas 14:06 / o 7 hodín som porodila

Reverz a otvorená na 3cm

Cítila som, že je všetko v poriadku a viem, že by to bolo celé horšie, ak by sme ostali v nemocnici už teraz a ja som rozhodla svojej intuícií veriť. Tak sme sa rozhodli podpísať reverz a ísť ešte na pár hodín domov. Nemala som v pláne porodiť doma, ale byť v tých najprirodzenejších podmienkach. A tým, že som mala na večer dohodnutú aj Bašku, chcela som ešte stihnúť masáž :D :D Keď sme oznámili doktorom, že sme sa rozhodli odmietnuť ATB a podpísať reverz, atmosféra bola tak hustá, že by sa dala doslova nakrájať. Doktor, ktorý reverz podpisoval mi po vyhodnotení výsledkov z pásov zahlásil: "kontrakcie máte rozbehnuté, dúfam, že úspešne porodíte doma". Bam, doslava tresol s pečiatkou a podal mi papiere. Na teraz je to všetko, Moni...

Pokračovanie Vám (aj pre starostlivosť o malú princeznú) odhalíme v nasledujúcom blogovom príspevku...Niekedy to nevidá na prvú...

Možno budete mnohé namietať nad Monikiným reverzom a bude sa Vám zdať nevhodný... Ale práve pochopenie procesu pôrodu, získanie všestranných informácii (nie len tých, ktoré vo Vás majú vzbudzovať strach a obavy, ktoré sú rutinné, zastaralé a často neodôvodnené), vysvetlenie odporúčaných postupov, rizík a ich kombinácii, ktoré však často poukazujú na presný opak, ako sa bežne odporúčajú, získate obrovský nadhľad, pocit istoty a dôvery. Pretože naše strachy vychádzajú z ich potlačení a našej nevedomosti. Čo je však dôležité, ako sa potrebujete naučít komunikovať s personálom a dopýtať sa na DÔLEŽITÉ a potrebné informácie, ktoré sa nespomínajú, ak sa na ne nepýtame. 

Nemôžeme predsa vedieť spraviť rozhodnutie, pokiaľ nedostaneme úplné a komplexné informácie. Správne otázky, založené na komplexných predpôrodných informáciách vedú k tomu, aby sme sa vo všetkých situáciách mohli správne rozhodnúť...

Napríklad informácia, "môžete dostať infekciu", nie je plnohodnotná, "treba podať preventívne ATB", nie je komplexná, "ohrozujete svoj život", nie je založené na ničom iba na strašení. Človek ohrozuje svoj život aj tým, že šoféruje auto....že? Takto podávané informácie nie sú sprostredkované so žiadnymi faktami, so žiadnym vysvetlením, so žiadnymi číslami. Dávajte si pozor na to, aké informácie dostávate a či Vám naozaj vravia všetko.

Pretože ja Vám tie čísla vždy vravím. Aká je šanca, aká je pravdepodobnosť, koľko percent sa deje to, či ono a preto sú ženy ako Monika natoľko "odvážne" a môžu počúvať svoju intuíciu, pretože majú komplexné, podložené a ucelené informácie, založené na štúdiách, presnom výskyte, odporúčaniach WHO a tým sa vedia chrániť pred nedostatočnou a nepodloženou informáciou. Žiaľ je to tak...

A teda, keď sme pri číslach...viete, aká je šanca, že sa pri streptokokovej infekcii naozaj dieťa nakazí? Je to 0,2 - 0,5%, čo je jedno zo 400-1000 detí!

ATB teda dostávajú všetky ženy s výskytom Strep B, ale i všetky ženy, ktorým odtečie plodová voda na začiatku pôrodu a nemajú pritom žiadnu infekciu...preventívne!

Koľko detí sa teda infekciou nakazí, ak žena žiadnu infekciu nemá???

Zamyslite sa...

Už v najbližšom čísle sa dozviete ako tento príbeh dopadol a len Vás trošku navnadím. Bolo to rýchle, bolo to krásne, bolo to mrazivé, bolo to bezpečné a bolo to bez akejkoľvek ujmy, bez poranení, bez zásahov, bez zbytočnej farmakológie, s rýchlou a bezbolestnou rekonvalescenciou. Máte sa na čo tešiť!