Ako sa rodí na Slovensku za posledných 40 rokov?
Už pár mesiacov sa kde tu hrabem v štatistických výstupoch NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií). Ako inak do gynekológie a pôrodníctva, ale včera som to prelúskala sprava, zľava. Je síce fajn, že vedia koľko sa čoho udialo, ale ešte lepšie by bolo, ak by si dal niekto tú námahu a zistil by aj jednotlivé vzťahy a súvislosti, čo s čím súvisí a čo je od čoho závislé. Ale o tom inokedy. Aj tak im tam chýba pár dosť dôležitých údajov. Asi im napíšem:)
Zároveň by sa od toho mali odrážať ďalšie postupy a korekcie v rámci starostlivosti o rodičku a novorodenca. Hm a to som si nie istá, že sa deje...
Image by Freepik / Julieta Ulanovsky
Včera som sa do toho ozaj že pustila a sedela som pri tom niekoľko hodín, aby som vlastne vyčítala, ako a kam sme sa od socializmu dopracovali a musím povedať, že čísla rastú! Ako pozitívne, tak i negatívne. Myslím, že je čas zamyslieť sa nad tým, čo sa tu deje a čo pôrodníctvo doslova pácha na ženách. Mnoho zákrokov, "intervencii" a zásahov totižto nie je opodstatnených a robí sa "keby náhodou". Viete napríklad ktoré?
- každá rodička pri vstupe do pôrodnice dostane kanylu - "keby náhodou" sa niečo dialo (zavedenie kanyly trvá asi pól minúty, verím, že by to zvládli za každých "keby náhodou" okolností)
- každá rodička nesmie piť ani jesť - "keby náhodou" musela ísť na císarák, takže 2 z 3 musia vydržať a trpieť lebo...medveď
- každá rodička má túto kanylu po celú dobu pobytu aj na šestonedelí - ako inak - "keby náhodou"
Toľko náhod v jednom procese? A je ich omnoho viac, ale tento príspevok vlastne píšem úplne pre niečo iné:)
Prvé záznamy o pôrodoch ako takých som ZATIAĽ našla z roku 1980, dva roky pred tým ako som sa ja narodila. V tomto roku sa počet operačných pôrodov (sem sa radia aj pôrody zakončené vákuum extrakciou aj kliešťami) týkal len 6,69 % žien, z čoho len 4,27% bolo cisárskym rezov (CR). To je úctyhodné číslo, no o 18 rokov neskôr sa nielenže celkovo pôrodnosť znížila o viac ako 1/3, ale zvýšili sa operačné pôrody skoro na 15% a cisárske rezy CR až na 13,5%. V tomto čase sa zdvojnásobilo použitie kliešti, taktiež sa zvyšovalo použitie anestetických prípravkov a zároveň sa znížilo použitie vákuovej extrakcie z 2,19% na 1,2%, no netešte sa príliš, dnes sme opäť na tom istom čísle.
Od roku 2006 sa vedú lepšie štatistiky a viac sa toho dá z údajov vyčítať. V rokoch 2006 až 2021 (tu sú posledné štatistické výstupy, predpokladám, že 2022 sa ešte spracováva) je nárast popôrodných komplikácií novorodencov, ako je skorá, neskorá sepsa, hypertenzia, enterokolitída, šok a mnoho iného a to z 438 novorodencov na 770-794 novorodencov a to aj napriek pokročilým medicínskym postupom, zásahom a celkovej medikácií počas tehotenstva a pôrodu (ktorú WHO odporúča eliminovať na minimum). A teraz sa pýtam: Je to zasahovanie a medikácia naozaj opodstatnená? Je to predsa násobný nárast. Prečo?
Posledný uvedený rok je 2021, kedy bolo 56183 pôrodov, z čoho LEN 8,8% žien malo tehotenské komplikácie. To je v súlade s WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), že približne 8-10% žien má predpoklad a zdravotný stav na ukončenie tehotenstva cisárskym rezom. Prečo potom skončilo 29,8% pod skalpelom? Pretože toto isté percento žien využilo anestetické prostriedky 28,9%, toto isté percento žien (plus mínus) má popôrodné komplikácie 31,1%, ako je množstevné krvácanie, ruptúra maternice, natrhnutie hrádze alebo análneho zvierača, nutná epiziotómia, dystokia ramien dieťaťa a mnoho iného, ale i okamžitá popôrodná hysterektómia. Taktiež rovnaké percento novorodencov 33% potrebuje okamžité popôrodné odsávanie, to znamená, že niečo nie je ok, a ja tuším čo! To bude však na ďalší príspevok.
Za týchto ďalších 25 rokov od 1996 do 2021 sa zvýšili operačné pôrody až na 32,6%, (čo je 3-násobok oproti odporúčaniam WHO), ale mortalita novorodencov sa znížila iba o 0,4% za ten istý čas.
Čo je ale podľa mňa viac ako dôležité je mortalita (úmrtnosť) podľa pôrodu v jednotlivých gestačných týždňoch. To neustále strašenie, vysielaná a rozširovaná rizikovosť prenášania (vysoké riziko už po 40.tt) nie je veľmi opodstatnená, ale chýbajú nám žiaľ ešte hlbšie analýzy. Avšak samozrejme, čím je plod mladší, tým je mortalita vyššia.
- pôrod v 37. tt. - bola mortalita 0,76 %
- pôrod v 38. tt. - bola mortalita 0,24%
- pôrod v 39. tt. - bola mortalita 0,15 %
- pôrod v 40. tt. - bola mortalita 0,12 %
- pôrod v 41. tt. - bola mortalita 0,12% mortalita
- pôrod v 42. tt. – 0,0% mortalita
Každoročne sa u nás rodia deti aj v 43. týždni tehotenstva a podľa štatistík sú to síce len 3-4 bábätka, ale všetky sa rodia živé, životaschopné a za posledné roky nebola v tak vysokom gestačnom veku potvrdená úmrtnosť, ani komplikácia. Takže opätovne je tu vidieť, že uháňanie pôrodu v 40. týždni tehotenstva nie je až tak opodstatnené a dokonca je evidovaná vyššia úmrtnosť v 40. týždni oproti 42, či 43. tt. To je však podľa zahraničných štúdii hlavne z dôvodu vysokej medikácie a neopodstatnených zásahov do pôrodného procesu.
Takže toto sa deje u nás a myslím, že je skutočne treba zvážiť, komu sa dáme do rúk, koľko tlaku necháme na seba vyvíjať a či všetko, čo sa deje na pôrodnej sále je v súlade s tým, za akých okolnosti nám dané informácie podávajú...
S úctou k všetkým maminám, Baška
Zdroj:
Národne centrum zdravotníckych informácií. (2023). Starostlivosť o rodičku a novorodenca v Slovenskej republike 2021. Nczisk.sk
Národne centrum zdravotníckych informácií. (2023). Starostlivosť o rodičku a novorodenca v Slovenskej republike 2020. Nczisk.sk
Národne centrum zdravotníckych informácií. (2023). Starostlivosť o rodičku a novorodenca v Slovenskej republike 2019. Nczisk.sk
Národne centrum zdravotníckych informácií. (2023). Starostlivosť o rodičku a novorodenca v Slovenskej republike 2018. Nczisk.sk
Národne centrum zdravotníckych informácií. (2023). Pôrodníctvo - archív. Nczisk.sk