Ako premeniť úzkosť na dôveru a keď to dopadne inak, ale happyendom!

Keď sa žena ocitne v situáciách a emóciách, s ktorými si nevie dať rady, ale vie, že takto život nemá byť a chce žiť inak a slobodne, je ochotná podniknúť kroky, aby to zmenila. Veľmi si vážim tieto ženy, obzvlášť, ak sú ešte naozaj mladé a ozaj by im mohlo byť mnohé jedno. Sú ešte plné elánu, sily a tej živočíšnej nebojácnej mladosti. Ale nie je.. Kristínka ma oslovila, lebo si nebola istá, či jej emócie a "zlé" dni, zvládnu silu a priebeh pôrodu. Chcela byť zdravá, silná, odolná a hlavne slobodná. Slobodná od "zlých" myšlienok a od toho, aby oni riadili jej život..

Keď som pred pár týždňami položila pri jednom príspevku otázku, kto chce pozdieľať skúsenosť, Kika mi napísala, že "ja chcem"! Tak tu je jej príbeh...

Kristínka sa mi ozvala v prvom rade preto, lebo sa bála, aby nič nepodcenila a chcela byť pripravená na pôrod tak, ako to len pôjde. Aj preto, lebo ju už roky trápili zlé myšlienky, strachy a úzkosti. Pre ženu, ktorá tomuto čelí, nie je nič dôležitejšie, ako s tým skoncovať a byť naozaj ok. Takže sa ozvala a dohodli sme si nezáväznú konzultáciu. Ešte pred tým, ako si so ženou dohodnem akúkoľvek formu spolupráce, potrebujem zistiť, či sa naše sympatie, dôvera, spôsob práce, mojej pomoci a podpory prelínajú a či viem naplniť to, čo žena alebo pár očakáva. Zároveň, či som schopná pripraviť a sprevádzať práve daný pár. Nie sme totiž vždy všetci na rovnakej lodi. Ale nech Vám ten príbeh rozpovie ona sama... Ale asi tušíte, že sympatia, dôvera a súznenie medzi nami prebehlo.

Príbeh očami Kristínky....

Hurá, hurá, hurá. Som tehotná. Oznámenie o dvoch čiarkach na teste, som povedala na priateľove, dnes už manželove meniny. Nával emócii a kľud ma sprevádzal celý týždeň od zistenia tehotenstva. Prežívali sme krásne momenty od samého začiatku a boli sme vďační za našu malú "čučoriedku". 

Tehotenstvo mi samozrejme otvorilo dvere k mnohým nových profilom a aj ja som bola "hladná po informáciách". To mi umožnilo spoznať a nájsť na Instagrame profil s názvom tehotenstvo-porod-materstvo a našla som Bašku❤️. Najlepšie rozhodnutie však bolo, že som ju skoro okamžite kontaktovala a spolu s partnerom sme sa dohodli, že sa začneme zúčastňovať na individuálnej príprave. Prechádzali sme všetko pekne po poradí. Prednášky v podaní Bašky boli plne užitočných informácii, podložené výskumami a každú jednu kapitolu sme prelúskali dopodrobna. Naučila som sa byť v pokoji a sústrediť sa sama na seba. Už po prvých cvičeniach som na sebe zbadala zmenu. 

Príprava pomohla nielen pri pôrode, ale i v živote

Naša spolupráca a táto komplexná príprava mi dala veľmi veľa, a to aj v osobnom živote, v škole pri zvládaní stresu a pomohlo mi to zbaviť sa úzkosti. Najviac ďakujem sebe a hneď potom Baške a mužovi, ktorý pri mne stál a podporoval ma. Cvičenia som aplikovala naozaj poctivo a denne. Bola som taká "dôsledná študentka" a všetko som aplikovala veľmi precízne. Príprava nám trvala približne 4 mesiace a ja som si bola stále istejšia sama sebou. Medzi sedeniami som sledovala jednotlivé príspevky a chodila na všetky webináre, ktoré Baška pre ženy organizovala. Prvá "skúška" či to funguje, bola na mojich štátniciach pár týždňov pred pôrodom, kedy som bola tak vyrovnaná a pokojná, že som sama neverila, že štátnicujem s takýmto pokojom a v úplnej POHODE!

Pomaličky sa blížilo naše finále a s ním aj náš pôrod. Čím viac som bola bližšie, tým viac som meditovala a sústredila sa sama na seba. Boli však okamihy, ktoré boli náročné, pretože som mala štátnice a hneď potom sme sa s mužom sťahovali do nového bytu, takže to bolo veľmi komplikované. Dátum pôrodu bol 4.08.2024, čo bol predpokladaný termín. Avšak porodila som až 16.08.2024. Ale poďme teda od začiatku. Z hľadiska dostupnosti som si vybrala nemocnicu v blízkosti Bánoviec nad Bebravou, na ktorú som počula dobre ohlasy. Tak som tam začala chodiť na posledné poradne aj s našou, už vtedy "trošku väčšou" čučoriedkou. Spoznala som tam aj jednu nemenovanú pani doktorku, ktorá bola v tejto nemocnici len externe, pár krát do mesiaca a bola fantastická, prijemná a láskavá. Doma som bola už vo svojej bubline, praktizovala som meditácie a dýchacie cvičenia a robila som si každý deň náparky. Pôrod však nie a nie prísť. Podstúpila som poslednú poradňu v nemocnici, kde mi bolo povedané, že už nebudú čakať a mám prísť na druhý deň ráno s taškou. Povedali, že budem musieť už zostať v nemocnici, avšak ja som pôrod vyvolať nechcela, vedela som, čo to všetko narúša.

Pár dní som ešte ustála, ale potom som "musela"

Pani doktorka, ktorá si získala moju dôveru a stála na mojej strane, mi navrhla zaviesť balónik, ktorý ma roztiahnuť a pomôcť vyvolaniu pôrodu, no nerozbíja celý hormonálny systém. Zaviedla mi ho práve ona, pretože ostatní lekári neboli veľmi naklonení tomuto riešeniu a spravila to tak okolo 15 hodiny. Sama povedala, že je zavedený na 24 hodín, s čím som súhlasila. V noci sa začal pomaličky rozbiehať pôrod a bola som na cca 3cm od zavedenia balónika. Na druhý deň ráno hneď po vizite, som bola na vyšetrení priamo u primára, ktorý mi daný balónik vybral a to skôr, ako po 24 hodinách. Osobitne si ma zavolal pred všetky sestričky a začal mi hovoriť a poúčať ma o tom "ako chcem takto porodiť ? a načo vlastne stále chcem čakať?" Vraj "on tu čakať so mnou nebude pokiaľ sa mne spustí pôrod a ak nebudem spolupracovať", vraj "mám ísť rodiť domov". Mám "podpísať papiere, ale naspäť do nemocnice ma už potom neprijme." Doteraz mám tieto slova ešte živo vryté v pamäti. 

Pobyt v nemocnici so zavedeným balónikom a podpísaným reverzom

Na toto nikdy nezabudnem

Hneď po tomto jeho vyhlásení mi prebehlo v hlave všetko, čo sme s Baškou prechádzali a ako vyvolanie pôrodu narúša všetko, doslova všetko! Od hormónov, bolestivosti, dĺžky pôrodu a koniec koncov aj celý priebeh. Nato som hneď volala mužovi, nech pre mňa príde, že podpisujem reverz a ideme do inej nemocnice. Necítila som, že toto chcem podstúpiť a ani čeliť takýmto vyhrážkam. Muž bol nahnevaný a veľmi rozhorčený. Jasne a priamo vynadal primárovi "že si neváži tehotné ženy" a že "takéto správanie sem nepatrí." Po tomto pán primár už nemal odvahu nám podať podpísané papiere a poslal s tým sestričku. Pani doktorka, ktorá mi zavádzala balónik, nám odporučila ísť do súkromného sanatória v Bratislave. Všetko nám vysvetlila, dohodla nám kontakty a všetko hneď a bez váhania vybavila. S čím sme okamžite súhlasili a začo naozaj tisíckrát ďakujem. Nedá sa porovnať prístup a rozdiel!

Po podpísaní reverzu mi začali väčšie a silnejšie kontrakcie. Bola som však kľudná a úplne vyrovnaná s tým, že s mužom robíme dobrú vec a ten upaľoval so mnou autom z Topoľčian do nemocnice v Bratislave. Robila som všetko, čo som sa naučila na príprave. Od dýchania, cez polohovanie až po myslenie. Bola som taká pokojná, že sme sa ešte pred nemocnicou zastavili u bratranca, kde som si dala v pokoji sprchu a komunikovali sme spolu, ako keby sa nechumelilo. Keď si nato teraz spomeniem, až mi idú slzy do oči, aké to bolo celé silné a zároveň pokojné. Do nemocnice sme dorazili už v pravidelných kontrakciách, ktoré boli cez 30-40 sekúnd. Urobili mi vstupné vyšetrenie a všetko bolo so mnou aj s bábätkom v poriadku. Nikto nestrašil, nikam sa neponáhľal, ani nenavrhoval nejaké "bezpečnostné" opatrenia. Presunuli sme sa teda ešte na izbu, kde som bola monitorovaná pásmi na bruchu a muž od psychického vyčerpania zaspal na posteli...:)

Cesta do pôrodnice / moje kontrakcie / vyčerpaný manžel :)

Bojovala som ako dračica a nič neľutujem

Ja som medzi tým cvičila na fit lopte, robila si náparku a keď prišiel večer, kontrakcie naberali na obrátkach. Po celom dni som však bola už kompletne vyčerpaná, aj po tom psychickom nátlaku, ktorý som zažila. Už som proste nevládala. Doktorka mi navrhla pichnutie EPI s čím som ale nesúhlasila, chcela som zostať sama v sebe a s čistou hlavou aj telom. Dýchanie mi stále pomáhalo, ale sily som pomaly strácala. Nakoniec som si v noci dala zaviesť EPI a zrazu nič. Ticho, všetko odišlo, nebola ani bolesť, ani sťah. Bola som však tak vyčerpaná, že mi to bolo vlastne jedno a hneď som zaspala na 2-3 hodiny. Keď som sa prespala a oddýchla si, potom to prišlo znova, čomu som sa tešila, pretože som vedela, že EPI zastavuje pôrod. Tak sa aj stalo. Presne čo som bola "naučená" a informovaná z individuálnej prípravy, ako všetky medikácie spomaľujú pôrod, tak toto všetko som si skúsila na vlastnej koži. Niekedy však vedieť je viac na "škodu" ako nevedieť.

Takže ďalší deň ráno kontrakcie znova začali, čomu som sa tešila, povedala som si, že všetko zvládnem už aj bez EPI a že si ju už dopichnút nedám. Avšak v nemocnici povedali, že už sa boja čakať. V dane ráno mi prepichli vodu, začali podávať oxytocín a stimulovať pôrod, aby som porodila. Vtedy to začalo. Obrovské bolesti, ktoré som nemala absolútne pod kontrolou, lebo moje telo nedokázalo regulovať všetko, čo s ním začali robiť... A išlo všetko, oxytocín, EPI na striedačku od rána až do poobedia. Bola som úplne mimo, ako na drogách. Pôrod síce začal, ale postupoval veľmi pomaly. Bola som tak unavená, že som nevládala už ani vstať z postele. Môj muž bol celý čas so mnou, začo mu nesmierne ďakujem! Bola to moja najväčšia podpora a opora. Nakoniec pôrod konečne išiel do finále a mala som začať tlačiť, ale presne som vedela, ako to bude. Pod vplyvom všetkých ničiteľov zdravého pôrodu, som necítila nič. Ani kedy mám zatlačiť,  ani kedy mám dýchať a bola som úplne bez síl. Keď prišiel doktor a povedal, že takto to ďalej nepôjde, som už rezignovala a povedala som, že nevládzem. Pre toto dlhé, predlhé naťahovanie a stimulovanie, bol zvolený nakoniec cisársky rez. 

Večera na izbe po príjme / tesne pred tlačením bábätka / po operácii / čučoriedka na kontrole

Bola som tak predávkovaná, že si ani nepamätám, ako som sa stále usmievala, ale manžel bol naozaj celý čas so mnou a všetko videl:). Po skúsenosti v predchádzajúcej nemocnici ma nespustil z očí. Ten môj muž má dosť nepríjemný a zároveň krásny zážitok. Bol z toho celý zničený, viac ako ja. Takže po vytrvalom boji som 16.08.24 o 15:19 začula konečne plač našej "čučoriedky." Prišla hrozná úľava a radosť, láska a všetko, čo len po takomto priebehu môže prísť. Mňa zašili a previezli na izbu, no bola som úplne mimo ešte aj pár dní po pôrode. Bola to hrozná dávka stimulantov a opiátov. Čo mi bolo však veľmi ľúto, že som skrz otupenie všetkých zmyslov, nevedela moje emócie dať tak naozaj a plne najavo, ako som si predstavovala. Prvoradá bola ale naša čučoriedka, ktorá už musela prísť na svet, takže som to prijala a verím, že toto bola naša cesta. V nemocnici sme ostali 7 dní a bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké sme urobili! Že sme sa rozhodli ísť práve sem. Aj keď som si môj pôrod vysnívala inak, ako to celé nakoniec skončilo, ale intimita, podpora a súkromie v danej nemocnici bolo niečo nevydané a pre mňa to najdôležitejšie. Všetko skončilo aj keď inak, ale pre mňa happyendom.

Pyšný, unavený, ale najlepší a podporujúci tato

Naša Lara bola trošku väčšie dieťatko a ja som naozaj bola až príliš unavená na to, aby som nazbierala silu po tom všetkom a vedela pretlačiť jej telíčko. Bola tak "našróbovaná" v pôrodných cestách, že bol doslova problém ju nejakým smerom vytiahnuť. Našla už potom ani dnu a ani von. No všetko však dopadlo dobre a sme obe úplne zdravé. Viem, že som urobila maximum a som na seba tak pyšná. Veď ja som vlastne zažila krásny, vedomý, precítený pôrod, od samého začiatku skoro až po jeho koniec. A hlavne, neobjavil sa žiadny strach ani úzkosť. Ani by som nedúfala, že to takto úžasne zvládnem. 

A ako to vnímam dnes?

Že sa kvôli krásnemu zážitku na celý život, oplatí ísť aj cez "pól sveta" a nenechať sa strašiť niekým, kto by mal byť pre nás skôr oporou a tou najväčšou istotou. Dnes by som išla rovno do Bratislavy, neskúšala "šťastie" len tak a vybrala si pôrodnicu, kde je žena rešpektovaná a je s ňou zachádzané s úctou. 

Sme však zdraví, mám dosť mliečka a mala Lara je veľmi šikovne bábätko. Srší z nej šťastie a pokoj, ktorý pripisujem aj mojej príprave v tehotenstve, dýchaniam, cvičeniam a denným meditáciám. Toto je náš príbeh a je to zážitok na celý život. Milujeme našu "čučoriedku" a robí nám radosť už 4 mesiace a oslávila s nami už aj prvé Vianoce.

Čučoriedka Lara a jej prvé Vianoce

Aby som nezabudla...

Posledné riadky venujeme Baške. Obrovské ĎAKUJEM, za každú jednu zodpovedajú otázku a telefonát, kedy ste pri nás stála. Baška je úžasná vo svojej práci, nápomocná každému jednému alebo jednej žene v tehotenstve alebo materstve. Keby každý jeden bol takto zodpovedný a zapálený pre svoju prácu ako táto žena, tak svet by bol krajší. Kto hľadá pomoc a radu, či už v tehotenstve alebo materstve, určite ju kontaktujte. Všetko sa dá zvládnuť s jej pomocou a oporou.
Zo srdca ĎAKUJEME.  

Kristína&Milan&Lara

Ja Vám ďakujem!

Vypadla mi slza a ja ďakujem obom za dôveru, teda všetkým trom. Som šťastná, že všetko dopadlo v poriadku, aj keď inak ako si často predstavujeme. Je však dôležité si uvedomiť, akoby to dopadlo, ak by žena nemala nič, žiadne informácie, žiadnu podporu, bola by vystavená tlaku, strachu, stresu, vydieraniu a postúpila by kroky, ktoré nevedú vždy k ružovému koncu! A áno, možno by menej uvažovala o tom, čo má aké dôsledky. Ale ženy a muži by nemali podstupovať niečo preto, lebo sú vystavený tlaku jedného odborníka, ktorý má určitý názor a spôsob práce, svoju rutinu a svoje presvedčenia a slepo dôverujú a informácii majú minimum. Ako sme sami videli, iný kraj, iný mrav, iný postup, priebeh, čas aj trpezlivosť. Naozaj treba deti vyvolávať len preto, lebo lekár má názor "na čo ešte chcete čakať?" Napríklad na to pán doktor, aby telo ženy dostatočne dozrelo do štádia, že pôrod bude fungovať ako švajčiarske hodinky! Už je o tom mnoho odborných kníh, tak by bolo možno dobré niečo si opäť prečítať a oprášiť zastaralé a nefunkčné postupy. A my by sme sa mali rozhodovať na základe komplexných informácií a nie na vyhrážkach.

Rada na záver

Ak ste si nie istý postupom, choďte sa dať vyšetriť a porozprávať nie k inému odborníkovi, ale minimálne do inej nemocnice. Nemocnice totiž majú svoje interné predpisy, takže často sa stane, že i keď iný doktor, tak rovnaký prístup. Dnes sme v dobe, kedy pôrodníctvo začína bojovať a získavať si rodiace ženy. Nemusíte vôbec nič, ale môžete všetko! Máte plné práva rozhodnúť sa podľa svojho názoru a presvedčenia.

Verím, že sa ženy aj muži budú každým dňom stretávať stále s láskavejším prístupom, s ucelenými, na faktoch (nie názore a strachu) uvedenými informáciami a že budú ženy zahrnuté do slobodného spolurozhodovania a budú rešpektované a tolerované tak, ako si zaslúžia.